runaway.

50.

„Nechcem sa niekomu vnútiť!" zašepkala namrzene, no Timothy nestrácal úsmev.
„Dobre, tak počkáme, kým nás niekto pozve!" povedal s istotou v hlase, akoby vedel, že sa to stane.
„To sa nestane!"odfrkla som dievčina. Ani ona by nikoho cudzieho len tak nepozvala k sebe na obed. Nikto normálny by to neurobil.
„O čo sa stavíš?" precedil pomedzi zuby a kývol niekomu hlavou. Prešli okolo niekoľkých ľudí, čo sa asi vracali z kostola alebo odkiaľ.
„Dobrý deň!" usmial sa Timothy priateľsky a začal pozvoľna zdraviť všetkých na ulici.

„A ty čí si?" opýtala sa akási tetka čo za ruku viedla možno sedemročné dievčatko. Malá na nich zahliadla rovnako podozrievavo ako jej babička.
„Áále, my nie sme odtiaľto!" mávol Timothy rukou a potom do Vee štuchol, tak sa pokúsila o úsmev prikyvujúc hlavou.
„Nie? A skadiaľ teda?" tetka naňho stále pozerala ponad rám zlatých okuliarov.
„Zďaleka." Timothy opäť mávol rukou a zatváril sa tajnostkársky.