runaway.

37.

Vagónom sa ozvalo buchnutie, keď za zavreli posuvné dvere naboku. Ešte chvíľku ostali v tichu a keď sa dal vlak do pohybu, Timothy Viole pustil ústa a vydýchol si. Okolo nich bola úplna tma a tak si netrúfala streliť mu facku aj keby veľmi chcela. Myslela na Tylera. On by ju nenútil viezť sa ako nejaký....tovar alebo čo.
„Prečo toto robíme?" opýtala sa ostro.
„Lebo je to zadarmo!"povedal rovnako ostro. „Na rozdiel od teba, ja nemám peniaze na rozhadzovanie!"
Viola si vzdychla a nepovedala mu, že na tom finančne taktiež nie je najlepšie. Skontrolovala si poranenú ruku a začala sa naslepo hrabať v batohu, či nenájde niečo použiteľné. Mala tam hromady zbytočností, no nič, čím by si dlaň vydezinfikovala.
„Počkaj," zamrmlal Timothy a zalovil vo svojom obstarožnom ruksaku. Viola nemala ani tušenia, čo z neho asi vyhrabe- mohlo to byť čokoľvek. Vytiahol asi skelnenú fľaštičku s čírou tekutinou a trochu jej nalial na dlaň. Zasyčala od bolesti a unikla jej jedovatá otázka, či ju chce zabiť. Niekoľko kvapiek sa jej vsiaklo do džínsov. Voľnou a suchou rukou nahmatala v ruksaku čistý obväz a s vyčítavým pohľadom mu ho podala. Vedela, že sa správa ako taká primadona, ale nevedela ako s tým má prestať. Keby vedel, aká je neschopná, asi by sa jej dosť skoro zbavil- tak nech si radšej myslí, že je len prchká.