runaway.

86.

„Ach Timothy!" zamiala sa Viola, keď spolu kráčali na stanicu. V krátkych modrých šatách so strapcami jej síce bola zima, no bola veselá ako už dlho nie.
„Nikdy by som si nepomyslela, že niečo také jednoduché bude také super!"
Chlapec jej venoval úsmev.
„Najlepšie veci v živote sú zadarmo." poučil ju.
„Napríklad?" pochybovačne naňho zahliadla.
„Láska?" skúsil.
Viola zmĺkla.
Tak rada by s Tyom zdieľala všetky tie pocity. Znechutenie, zdesenie, radosť, prekvapenie...nebola by si pomyslela, že vo svojom svete, ktorý bol nalinkovaný na presné pravidlá dokonalosti, jej toho toľko chýbalo. Vytiahla mobil a napísala mu esemesku, že ho ľúbi.
Bolo jej jedno, kde je a čo robí,len chcela aby to vedel.
„Rozmýšlaš nad tým, že sa vrátiš domov." povedal Timothy.
„Hej." odpovedala, hoci to nebola otázka.
„Aj ja." priznal. Začal uvažovať nad tým, že by sa možno mal začať usádzať. Niežeby si našiel hneď prácu a založil si rodinu so štyrmi deťmi, ale určite si nájde nejaký malý byt.
Aby sa mal po každej ceste kam vrátiť.