runaway.

103.

"Ahoj mami." Timothy objal svoju mamku ešte medzi dverami. Bola od neho o hlavu menšia a keď prišiel domov, už mala na sebe pyžamo a župan.
Voňala ako domov.
"Ach, miláčik!" postrapatila mu vlasy. Zdali sa jej dosť dlhé- veď už ani nedovidí na cestu!
"Zložím sa a prídem, hej?" venoval jej úsmev. Trhalo mu srdce, keď si uvedomil, ako dlho ju zase nechal osamote.

Tim rozpovedal mame celý príbeh o tom, ako sa pri návrate zo severu vo vlaku stretol s mladou stratenou snúbenicou.
"Keby to tak radšej bola tvoja snúbenica!" pohrozila mu so smiechom.
"Neskoro!" uškrnul sa.
"Ale neboj, aj na to príde." dodal a postavil sa z modrého kresla.
Niekoľko minút len hľadel na otcovu mapu. Bol pilot a mama Timovi často opakovala, ako tú haraburdu otec raz dovliekol domov a potom si vždy odškrtol v ktorej krajine už bol.
Žiaľ, veľa ich nestihol.
Timothy odškrtol Grónsko a vrátil sa nazad do kresla.
"Už máš skoro polovicu." poznamenala jeho mama.
"Máme." opravil ju. On a oco. Timothy si nechcel nič namýšlať, ale určite bol naňho hrdý.
"Ako dlho sa tentoraz zdržíš?" opýtala sa. Už mala na jazyku otázku, kam tentokrát asi pôjde.
Timothy sa zamyslel. Možno by nebolo zlé začať pozvoľna hľadať nejaké dievča, namiesto lacných leteniek.
Možno aby už necestoval sám.
"Dlhšie ako je u mňa zvykom." odvetil s úškrnom.