runaway.

56.

Viola ešte nespala v hosteli, no už teraz vedela, že sa jej to nepáči. V izbe boli šiesti- ona s Timothim, akási Lena z nejakého stredoeurópskeho štátu s otcom a dve dievčatá, ktoré sa neunúvali prehovoriť jediné slovo.
„Bež hore." poradil jej Timothy ukazujúc na starú drevenú posteľ s oranžovými obliečkami. Steny boli vymaľované ostro modrou farbou a Viola si pripadala ako v detskej izbe. Jej izba bola vymaľovaná na bielo, mala v nej tmavý nábytok, veľkú pohodlnú posteľ a všetko bolo dokonale upratané. Jej domácnosť bude tip-top!
Dievčina sa opatrne vyštverala na hornú posteľ a keď sa zadkom dotkla roštu, drevené latky tichúčko zapraskali.
„Čo ak sa prepadnem?" zanariekala.
„Nie je to také zlé ako sa zdá, ja už som sa prepadol dvakrát." upokojil ju Timothy, keď na ňu nazrel spoza drevenej latky.
„A nič sa ti nestalo?" Viola neveriacky pokrútila hlavou. Ten chalan mal také šťastie!
„Prvý raz som si zlomil ruku a druhý krát mi z chrbta tri a pol hodiny vyberali kúsky dreva." pokrčil plecami a hodil si batoh na svoju posteľ.
„Na tvojom mieste by som už nikdy nespala na hornej posteli." povedala s vyvalenými očami.
„Mohli by ste byť prosím ticho, ráno musíme stihnúť šiesty vlak." povedal otec mladej dievčiny, ktorá si vzdychla, akoby bol ten najtrápnejší na svete.
„Veď preto tam spíš ty." zachechtal sa Timothy ešte.
„Dobrú noc." zaželal jej a Viola dúfala, že sa jej po tomto zistení podarí zažmúriť oči aspoň nachvíľku.