40.

146 10 0
                                    

Vchádzať do tejto vysokej a priestrannej budovy vo mne vzbudzovalo väčší strach a nechuť, než kedykoľvek predtým. A navyše po boku svojho šéfa, čo mi ešte len pridávalo na nervozite.

V aute som sa s ním už stihla pohádať, pretože som sa dožadovala jednoduchého riešienia - aby sme prišli každý v odlišnom čase, lenže on nesúhlasil.
"Nie sme zbabelci Chels, a už vôbec nás nemusí zaujímať, čo si o nás pomyslia druhí."  Stále som si tú vetu prehrávala v mozgu a snažila  sa presvedčiť sama seba, že nie som zbabelá.
Kto predsa utiekol so zlomeným srdcom do inej krajiny? Kto sa v strachu o vlastnú kožu vyše deviatich mesiacov neozval matke? Kto zabudol na najlepšiu priateľku pod slnkom? Odpoveď som poznala až príliš dobre. Ja som tá, ktorá o zbabelosti môže rozprávať až do skonania sveta.

Snažím sa nevšímať si prekvapené a závistlivé pohľady žien, ktoré okolo nás prechádzajú. Cítim sa nesvoja, no Tyova prítomnosť na robí na moje prekvapenie istejšou.

"Nezabudni, že ja som tu ten, kto udáva pravidlá,"šepne, keď vstupujeme do preplneného výťahu, kde na nás  zízala asi desiatka cudzích očí.

✔Sekretárka (Korekcia prebieha)Where stories live. Discover now