✔Sekretárka (Korekcia prebieha)

38.

So všetkou gráciou som prešla k pohovke nasledovaná jeho hladným pohľadom.
"Čo viedlo takého knihomoľa ako ty zamieriť do sveta biznisu? Predsa, človek, ktorý miluje literatúru tak ako ty, by jej chcel byť čo najbližšie. Alebo sa mýlim?" Zvedavo som nadvihla pravé obočie.

Prešiel si chrbtom ruky po na hladko oholenej čelusti a v dôsledku zamyslenia nad mojou otázkou jemne pootvoril svoje zmyselné pery. Už len pomyslenie na to, ako ma včera večer bozkával, mi bralo vzduch z pľúc. A navyše ten jeho jazyk, aké majstrovské kúsky dokáže...
Musím prestať, plán je prvoradý! Zahriakla som sa v duchu. Nikto však nepovedal, že pri plánovaní pomsty a získavaní informácii si nemôžem trocha užiť. Predsa potrebujem nejakým spôsobom dobíjať baterky, keď už ma práca a to šialené počasie vyčerpávajú.
Mohla by som chodiť do fitnesscentra a očumovať popri cvičení a spaľovaní kalórii svalnáčov, to však absolútne nie je moja parketa. Prečo by som brala druhotriedny tovar, keď je v ponuke aj ten najsamlepšej kvality?

"Nuž, máš pravdu. Buisness, veľká firma a všetko okolo toho je niečo, o čom nikdy nesníval. Pravdupovediac, vždy som chcel byť  lekárom. Po smrti otca sa však všetko, po čom som kedy  túžil rozpadlo na prach, a na moje plecia padla zodpovednosť viesť rodinnú firmu, ktorá je našou pýchou už vyše sedem generácii."

"Nemáš súrodencov alebo niekoho, kto to môže urobiť za teba, aby si mohol následovať svoje sny a robiť to, čo ťa spraví šťastným?" Táto otázka zo mňa vyletela úplne spontánne, no zvedavosť sa proste nedala zastaviť. Niekedy túto z mojich povahových čŕt docela nenávidím, no teraz mi pomohla k zaujímavému rozhovoru, ktorý bol na moju veľkú radosť priam presiakly informáciami. Možno by som sa nabudúce mohla opýtať na toho jeho bratranca...

Nervózne sa zasmial."Ako to len povedať...,"zamyslel sa. "Aj by ma mal kto zastúpiť a povedzme, že som po tom posledných desať rokov naozaj túžil, no sľub je sľub, a ja svoje slovo vždy dodržím."

Počas rozprávania pôsobil smutne, až priam zlomene. Nevedela som, čo všetko musel okrem svojho sna obetovať, aby udržal dedičstvo, no pochopila som, že jeho život bol oveľa zložitejší než ten môj. Zodpovednosť, posunutie seba samého do ústrania, to je to, čo som ja nikdy nemusela, i keď je pravda, že mi povolanie vybrala mama.
Teraz mi sťažnosti mňa samotnej na život, ktorý som kedysi viedla, pripadali neopodstatnené, priam smiešne a detinské.

Nepokúšala som sa mu vnucovať, že jeho rizhodnutie nie je správne, i keď som si to myslela, pretože som ho na druhej strane chápala. Bol čestný a obetavý voči iným, rovnako ako svojej rodine.
Človek, ktorý si nezaslúžil byť nástrojom mojej pomsty, no už sa ním bez akéhokoľvek vedomia stal a ja už nemôžem cúvnuť..