Cigarettes

•~•16•~•

„Čiže ja sa ti..."

„Každému."

„Tebe konkrétne?"

„Áno, určite aj mne."

Hlavu som si zakryla do dlaní a tisíc ráz sa nazvala hlupaňou. Cash sa zachoval úctivo, odvrátil zrak zo slušnosti a povedal to, lebo vedel, že sa nebudem cítiť príjemne v takej situácií a ja som si všetko vysvetlila zle. Ukázal mi ďalšiu svoju časť. Rešpektuje ženy inak ako ostatný. Uvedomila som si, že teraz sa cítim naozaj trápne. „Som sprostá,"fňukla som do dlaní. „Prepáč, ale dnes sa mi akosi vymyká hlava spod kontroly."

„Ja som použil zlé slová, neospravedlňuj sa." Na kolene som pocítila jeho dlhé prsty. Len jemný dotyk a keď som otvorila oči, bol predomnou so silným lesknúcim a žiariacim pohľadom. Stratila som dych a zabudla som dýchať, počula som vlastný tlkot a bála som sa pohnúť. Kútiky sa mu nadvihli a na tvári sa mu objavil lišiacky úškrn, akoby vedel, že nedýcham kvôli nemu, že mi srdce bije ako o závod kvôli nemu, že mám celé telo napäté a sústredené na to, aby som sa nepohla ani o milimeter a že ani nežmurkám, len aby som sa dokázala preboriť do jeho pohľadu. Samozrejme, že to vedel.

„Vieš, čo vidím v tvojich očiach?"opýtal sa a sadol si na zem do tureckého sedu rovno predomnou. „Vidím, že sa pre niečo trápiš alebo že ti niečo chýba, akoby z teba ubudla nejaká dôležitá časť." Ani len netuší, akú má pravdu. Usmiala som sa. Nie preto, že by to bolo smiešne, ale preto, že ma za krátky čas dokáže prečítať. „Nebudem vyzvedať. Ak potrebuješ, vyrozprávaj sa. Ja ťa vypočujem."
Nespoznávala som ho takéhoto. Myslela som si, že má najradšej ticho a cigaretový dym pri tom. Zjavne ho ešte veľmi dobre nepoznám.

Chvíľku som bola ticho. Zvažovala som, či sa mu zdôveriť a zároveň som držala krok s jeho pohľadom. Bolo to ťažké a mnohokrát som slabla a skoro odvrátila zrak, ale vydržala som. Mal silný pohľad a výnimočne dnes ho neskrýval za vlasmi. Po chvíľke som sa posadila na zem a spustila, čo sa stalo, keď som dnes prišla domov. Premáhala som emócie a zdráhala som sa plakať. Cash ma sústredene počúval, dokonca aj očami visel na mojich perách. Keď som dohovorila, sklopila som zrak a čakala na jeho reakciu. Namiesto toho, aby niečo povedal, nahol sa ku mne a objal ma. Jeho vôňa ma skoro zabila. Tancovala mi v nose a opantala všetky zmysly. Cítila som, že odpadnem. Cítila som, ako sa mi krúti v hlave a ako veľmi chcem, aby ma neprestával objímať. Uvedomila som si, že presne toto som potrebovala a že potrebujem dostať všetky emócie na povrch. Potrebovala som dostať všetko von kým ma to samo nepohltí, kým ma to nezabije, kým ma to nehodí do kúta ako detskú hračku. Počula som niečo nevyčajné. Vzlyky a zúfalý plač. Moje vzlyky a môj zúfalý plač. Všetko som zo seba dostala von. Vzlykala som mu do hrude a plakala a plakala a plakala. Dlho som to zadržiavala. Dlho som chcela plakať, no nemala som slzy a ani dôvod. Teraz mám celé more sĺz a jeden jediný dôvod, ktorý ma bičuje strachom. Vraj, všetko bude v poriadku, mama bude v poriadku. Chcela som tomu veriť, ale niečo v mojom vnútri vedelo a bolo si stopercentne isté, že je to klamstvo.
Cash ma pevne držal, hladil ma a sálalo z neho teplo, ktoré mi zohrievalo nielen telo, ale aj dušu.
Keď som sa upokojila, odtiahla som sa a pozrela mu do tváre. Videla som tvár neľudsky krásnu a nečítateľnú. Snažila som sa z jeho tváre vyčítať aspoň trošku, ale nedal sa. Mal v sebe zabudovaný blok, ktorý mi bránil čítať v ňom tak ako on vo mne.

„Prezraď mi svoje meno. Chcem tak máličko,"naznačila som miniatúrnu vzdialenosť medzi palcom a ukazovákom.

„Annalívia,"povzdýchol si.

„To je moje otrasné meno."

„Nie je otrasné. Je nezvyčajné,"snažil sa zahovárať, ale mňa neoklame.

„Prečo mi nechceš prezradiť svoje meno? Je smiešne alebo čo? Ja sa nebudem smiať."

„Nie. Moje meno je len tak trošku nebezpečné."
Prižmúrila som oči a bola som zmätená a napoly pomätená.

„Nebezpečné je hádzať sa o stenu. Nechcem vedieť nič viac. Len tvoje meno. Len meno, aby som ťa mohla oslovovať normálnym menom."

Zdalo sa, že premýšla. Zdalo sa, že jeho meno je pre ňho veľmi dôležité. Zdalo sa, že je nebezpečné, aby ho niekto vedel.

„Aaron,"potichu zakašľal.

„Čo?"tvárila som sa, že som nepočula.

„Aaron, volám sa Aaron,"povedal zreteľnejšie a v mojej hlave sa začala vojna jeho mena. Aaron. Opakovala som si jeho meno stále dokola. Bolo nádherné ako on a veľmi jeho osobe pristálo.

„Aaron,"oslovila som ho so širokým úsmevom. Tiež sa usmial a jeho líca nabrali iný odtieň. Červenal sa a mne bolo ľúto, že ho nemôžem zreteľne vidieť. Izba bola pohltená do šera a jediné svetlo v tejto izbe tvorila lampička na stolíku a Aaronove zelené žiariace oči.

„Nie si unavená?"opýtal sa a skontroloval hodinky na ruke.

„Iba trošku." Postavil sa a ja tiež.

„Mal by som už ísť." Nie. Nie. Nie.

„Ostaň,"môj hlas bol zúfalý a žobronila som o jeho prítomnosť tak veľmi, že by som sa pred ním znovu rozplakala.

„Ešte chvíľku by som mohol."

„Nie chvíľku. Chcem, aby si tu ostal celú noc."

Hľadel na mňa a skúmal ma, či to myslím vážne. A ja som to myslela smrteľne vážne.

„Ja neviem, či to je dobrý nápad."

„Prosím," prosíkala som, žmurkala na ňho a dúfala, že ostane.

„Dobre,"porazenecky sa usmial. „Ale nachvíľku si odskočím."

Odskočil si nachvíľku tentoraz dvermi a ja som sa hodila na posteľ.

Doširoka som sa usmievala, ale len chvíľku. Potom som si znovu všetko uvedomila a skrčila som sa do bolestného kĺbka strachu. Onedlho sa somnou prehla posteľ a moje telo bolo znova v bezpečí. Bolo z neho cítiť cigaretový dym, ale to mi vôbec nevadilo. Cigaretová vôňa sa miešala s jeho kolínskou a vytvárala oveľa neodolatelnejšiu vôňu. Iba si ľahol. Dostatočne ďaleko. Prekročila som vzdialenosť a otočila sa k nemu. Hlavu som si položila na jeho hruď, kde mu pokojne bilo srdiečko a slastne zatvorila oči.

„Aaron?"

„Ano?"

„Ďakujem za všetko. Dobrú noc."

„Dobrú noc."

Yeey, ahooj..
Tak čo vravíte? 🙌 Jeho meno som absolútne nemala premyslené a chcela som mu dať také nezvyčajné a zaroveň pekné. Chcela som ho vymyslieť, aj som niekoľko vymyslela, ale na všetky som zabudla a tak som ho pomenovala tak ako som pomenovala. Dúfam, že mu to meno aspoň trošku pristane.. 😘

Peace and rolls ✌