Cigarettes

•~•13•~•

„Teraz doľava, za tými kríkmi,"informoval ma zozadu Cash. Odbočila som doľava a prešla popod pichľavé kríky. Oprášila som zo seba pichliače, ktoré sa mi zapichli do oblečenia a zdvihla zrak. Moja sánka spadla až na zem a oči sa mi rozžiarili úžasom.
Predomnou bol ticho šuštiaci vodopád, ktorý sa vlieval do malého jazierka, ktoré bolo obkolesené veľkými balvanmi. Pripadala som si ako v zázračnej krajinke. Vrabce začali čvirikať a drozdajky melancholicky vyspevovať. Prenikalo sem veľa svetla, ktoré nad vodopádom vytvorilo prekrásnu dúhu.

„Nádhera,"povzdýchol si zamnou Cash. S nemým úžasom som sa dlhú dobu obzerala a nevedela som uveriť vlastným očiam, že takáto nádhera existuje. Niečo také som videla iba na obrazoch.
Cash si sadol obďaleč na skalu a napil sa vody z jazierka. Tiež som si vybrala fľašu a chystala sa napiť, keď ma prerušil jeho hlas.

„Napi sa z tejto. Je zdravšia."
Najradšej by som sa na ňho usmiala a poďakovala sa za to, že ma sem vzal, ale ja nie. Ja si radšej budem držať svoju neutrálnosť.
Váhala som, no napokon som ho počúvla a do dlane si z jazierka nabrala malé množstvo vody na ochutnávku. Chutila lepšie a zdravšie, než tá z domu. Nabrala som si do dvoch dlaní a poriadne sa napila. „Niekedy, keď je teplo, chodím si sem zaplávať. Už som tu dlho nebol, ale nabudúce, keď bude teplejšie počasie, vezmem ťa sem a zaplávame si."
Tešilo ma, že somnou toto miesto chce zdieľať aj naďalej a najradšej by som sa na ňho doširoka usmiala, ale...
Iba som prikývla, no moje srdce skákalo tri mestre a napĺňal ma pocit radosti. Ozajstnej radosti.

„Ešte stále sa hneváš?"opýtal sa, ale nie tak, ako som čakala, ale naozaj úprimne s náznakom smútku. Mlčala som a obdivovala okolie.
Odrazu som na ruke, ktorou som sa opierala o skalu, zacítila príjemný teplý dotyk jeho dlhých prstov. „Prepáč. Teraz to myslím vážne. Naozaj sa ti ospravedlňujem." Pozrela som sa na ňho, či to myslí vážne a tentoraz sa naozaj tvárili previnilo a úprimne ospravedlňujúco. „Myslel som si, že sa ti to bude páčiť. Iným dievčatám sa to páčilo."

„Koľko dievčať sedelo v tvojom aute?"opýtala som sa.

„Iba ty, ale mám pocit, že iným by sa to páčilo,"trochu sa usmial a mne trošku odľahlo. „Prepáč, naozaj som sa zachoval ako dieťa."

„Skôr ako idiot,"doplnila som ho.

„Áno, aj to. Som hrozný idiot!"komicky skríkol a previnilo sa usmial. „Odpúšťaš mi?"

„Porozmýšľam, keď..."práve som sa chystala zistiť jeho meno, keď ma zrazu potiahol k sebe a ošpliechal vodou.

„Povedz, že mám odpustené!"
Kvapky zimnej vody som cítila všade: na krku, na tvári, na vlasoch, na tričku.

„Prestaň!"so smiechom som ho prosila. „Odpustím ti, ak..."

„Žiadne ak ani keď, proste mi musíš odpustiť,"prestal špliechať. Pozrela som na ňho a rozmyslela som si, že jeho meno počká.

„Dobre, odpustené,"zamrmlala som a on sa víťazoslávne usmial. Z ničoho nič sa postavil a vyskočil na veľký balval. Podal mi ruku a ja som na ňu prekvapene hľadela.

„Poď, ukážem ti niečo." Podala som mu ruku a vytiahol ma hore. „Otoč sa." Otočila som sa a jeho dlane som pocítila na bokoch, ktorými ma pomaly posúval na svoju hruď. Vžívala som sa do jeho dotyku a priala som si, aby sa ma ani na sekundu neprestal dotýkať. Slnko pomaly schádzalo a začalo nám osvetľovať hlavy. „Zatvor oči." Zatvorila som. „Zhlboka sa nadýchni." Nadýchla som sa a cítila som tú príjemnú energiu. Na tvári som cítila príjemné teplo, v nose česrtvú a vlhkú vôňu a na srdci množstvo citov. Jeho ruky ma začali po bokoch hladiť. Srdce sa mi rozbúchalo ešte viac, než bilo predchvíľkou a nohy sa mi začali podlamovať. „Chcel som, aby si bola odomňa, čo najďalej, ale nedokážem to. Prepáč."

„Nechcem, aby si bol ďaleko,"dychtivo som prehovorila.

„Možno to nechceš, ale mala by si,"ten zármutok nešlo odignorovať, bolo ho cítiť asi najviac.

„Chceš znova odísť?"opýtala som sa so strachom.

„Nie, ešte nie, ale budem musieť. Neboj sa, ja sa vrátim." Upokojilo ma to, ale nie veľmi. Tento Cash sa mi páčil viac, než nahnevaný alebo náladový. Nechcela som, aby sa viac menil.

„Prosím, už sa nemeň,"otočila som sa k nemu a nemohla som si pomôcť. Nežne som sa privinula k jeho hrudi a objala ho celou svojou existenciou. Čakala som, že ma odsunie, poprípadne zhodí do jazierka, ale urobil to, čo som si od prvej chvíle, čo ho moje oči zbadali, priala. Ostýchavo a pomaly svoje ruky premiestnil okolo mojej hrude a objal ma ešte tuhšie, no vzápätí sa strhol, akoby si niečo uvedomil, odstúpil, zoskočil zo skaly a pomalým klusom bežal preč.

„Nezaostávaj! Ešte ti niečo chcem ukázať!"

Snažila som sa o dlhšiu časť, kedže si to zaslúžite a hlavne si zaslúžite obrovské ďakujem, nejdem menovať, ale všetkým patrí praprapraprapraprapraveľké ďakujem 💜💜

Peace and rolls ❤