Cigarettes

•~•13•~•

Ráno som sa zobúdzala s dobrým pocitom a vstávalo sa mi svižnejšie bez frflania na rannú hmlu, ktorá sa usadila nad celým mestom. Ustlala som si v pokoji posteľ, roztiahla závesy a pred domom ma čakalo milé prekvapenie. Oči mi okamžite zabehli k hodinkám a bolo len pól. Usmiala som sa a chvíľku ho sledovala, ako postáva pred našou bránou v športovom oblečení, ako si krúživými pohybmi rozcvičuje ramená, ako si zapáli cigaretu a zrazu sa na mňa pozrie. Odskočila som od okna a bežala sa dať dokopy. Ranný odraz v zrkadle mi spôsobil malý šok, vyzerala som akoby som spala ledva dve hodiny, ale cítila som sa akoby som prespala celú noc bez komplikácii.
Natiahla som si čierne športové trojštvrťové legíny a športové tenisky. Vzala som si malý batoh, v ktorom som mala fľašku a pre prípad, že by mi odišlo koleno, ortézu. V kuchyni som si len odkusla z jablka, naplnila fľašu a celá žhavá som vyšla z dverí, no nemohla som pred ním vyzerať, že mu to všetko prešlo a tvariť sa akoby nič. Nasadila som neutrálny výraz a otvorila bránku.

„Bola si taká nanápadná,"uškrnul sa a na vlasy si nasadil čiernu kapucňu. Zvykla som si, že nezdraví, iba v krajných prípadoch. Poobzerala som sa po ulici a dovidela som iba na pár domov, ostatné zakrývala stena hmly.

„Ty tiež, mal si tu byť.."nazrela som na hodinky a pozrela sa znova na neho, „presne o dve minúty, tak čo si tu robil od pol siedmej?"

„Od šiestej,"opravil ma. „Nevedel som sa dočkať,"znova úškrn. Zagúľala som očami, i keď mi srdce jasalo a vzbĺkol vo mne plamienok nádeje.
Behali sme hmlou pri sebe a jeden s druhým sme sa snažili udržiavať tempo. Boli sme ticho a unášali sa hmlou. Iba Cash niekedy povedal smer, ktorým pôjdeme. Tvár som si držala stále neutrálnu a snažila sa na ňho nepozerať a žiť iba z jeho prítomnosti. Niekedy som si všimla alebo zacítila jeho pohľad, ktorým mi skenoval profil, no skôr, než som ho pristihla, zrak odvrátil a naplno sa venoval pravidelnému klusu nôh. Keď zrýchľoval mala som problém udržať s ním tempo. Veď, čo už moje nôžky zmohli oproti jeho dlhým nohám. Našťastie si vždy uvedomil, že niesom taký atlét ako on a spomalil na priemernú rýchlosť.
Ten pocit, že som bola s ním a že som bola tak blízko, bol neopísateľný a hlavne, keď to behanie bol jeho nápad. Veľmi sa mi páčil vzduch zmiešaný s jeho vôňou a najviac zo všetkého sa mi páčilo to ticho. Mala som nutkanie spustiť na ňho spŕš otázok, ale držala som sa a vychutnávala si to ticho. Jemu to ticho tiež nevadilo, ale pristihla som ho párkrát, ako sa nadýchol, že niečo povie, no nakoniec iba nenápadne zakašľal alebo nemo zatvoril ústa. Premáhala som sa opýtať sa ho, čo sa chce opýtať, pretože som stále mala hrať nahnevanú, ale popravde ma tá hra nebavila. Vo vnútri som cítila nesmierne blaho a pokoj, ktorý som dlho hľadala a navonok som sa tvárila neutrálne.

„Zastavme sa." Zastavili sme sa pred hustou bránou lesa.

„Čo tu robíme?"opýtala som sa obzerajúc si okolie. Všade okolo nás bola hmla, akurát stromy boli imúnne. Môj zrak spočinul na ňom. Z vrecka mikiny si vybral krabičku cigariet Davidoff a zapálil si. „To snáď nemyslíš vážne,"pokrútila som hlavou.

„Nestresuj a poď,"s cigaretou v ruke ma privolal za sebou.

„Do lesa?"skepticky som vyvrátila oči. Niežeby som bola strachoput, ale vystavovať sa nebezpečenstvu prináša vždy len zlé veci.

„Snáď sa nebojíš. Veď som s tebou,"ušrnul sa.

„Veď práve, naposledy si nás skoro zabil."

„Poď sem,"privolal ma k lesu. „Poď sa pozrieť, že ti tu nič nehrozí."
Išla som a nazrela do lesa a na bezpečnú cestičku, ktorá viedla cestou po lese. Celý ten obraz vyzeral lákavo, ale zároveň nebezpečne.

„Si si istý, že je to bezpečné?"

„Ani nie, ale mám rád andrenalín." Ani som ho nestihla prehovárať a vstúpil na začiatok cestičky po lese. Nasledovala som ho a ostražito pozerala pod nohy. „Uvoľni sa,"povedal a na ukážku si rozhýbal ramená. Skúsila som sa uvoľniť a trošku popustiť v ostražitosti. Kráčali sme a obaja sa obzerali po prírode. Bolo to tu krásne a stromy v lese tvorili akúsi ochrannú klenbu. Iba pár lúčov svetla prenikalo pod ňu, ostatok tvorila čistá zeleň. Zhlboka som sa nadýchla a na svojej tvári spozorovala veľký spokojný úsmev.
Vôňa zeme a listov sa miešali v riedkom vzduchu, ktorý mi lahodil na duši. Lepšie ráno som si priať nemohla.
Cashovi môj úsmev neunikol a uškrnul sa. Zamračila som sa a pridala do kroku.