Cigarettes

•~•6•~•

„Vieš,..ty si taký...ľahký, že...si kľudne na...mne...ostaň ležať...celú noc a... mne sa možno... podarí normálne... dýchať."priškrtene som povedala nevediac ako sa pohnúť. Tento tu vážil snáď tonu.

„Deti..."ozvalo sa z dverí, „ou, oh, ahm, ja.."
James uvolnil váhu, ale nie tak úplne. Usmial sa na návštevu a ja tiež. Bolo to u nás úplne normálne, akurát naše mamy to brali akosi inak ako my. Nikto nevedel pochopiť náš, až tak, blízky vzťah, iba my dvaja.

„Čo ty mami?"opýtal sa James provokačne.

„No, uhm, nič."a odrazu odišla. Zasmiali sme sa a konečne ma James uvolnil. Cítila som sa ako tuleň na slobode. Ponaťahovala som si končatiny a pri tom kontrolovala, či nemám náhodou niečo zlomené. To by bola sranda! Aspoň by sme nikam nešli a otravovali naše mamy celý večer.

„Svoju rolu si hrala výborne, no teraz ťa musím vážne vyzliecť."chytil lem môjho tielka, ale šikovne som odskočila a chytila si hrdlo.

„Asi na mňa niečo lezie."povedala som nevydareným chrapľavým hlasom. „Bolí ma hrdlo."

Zasmial sa a priblížil sa ku mne s úmyslom ma naozaj vyzliecť. Znova som odskočila a na jazyku lovila tie ťažké slová. „Fajn."dvihla som ruky do obranného gesta. „Vyhral si."priznala som porazenecky.

„A ponáhľaj sa! O päť minút vyrážame."stihol mi povedať pri odchode. Pretočila som očami a obliekla si jeho výtvor. V odraze zrkadla som sa obzrela len raz a to mi stačilo. Celkovo to vyzeralo fajn, ale ako hovorím, nie na mne. Svoje havranie vlasy som si nechala rozpustené a ešte pred Jamesovým príchodom, som sa stihla len jemne namaľovať. Ach, ja len dúfam, že tam nestretnem svojho pravého.
James ma už čakal pri dverách a bez zbytočných komentárov sme vyrazili. Pešo. Cesta bola krátka a James bol ticho, čo bolo nadmieru čudné. Obyčajne melie ako mlynček bez zastavenia, a keď sme boli už na mieste, kde sa tá párty odohrávala, všetko mi už bolo jasné.

„Kam to pozeráš?"pýtala som sa, keď sme boli na ceste dovnútra a on sa pozeral pred seba a potom sklopil zrak. Pozrela som sa dopredu a stálo tam dievča. Celkom pekné a na Jamesov vkus až príliš skromne. Vždy som si myslela, že sa mu páčia dračice a nie hanblivé žienky. „Čoto-čoto ten ostych?"doberala som si ho, keď som si všimla jeho červenajúce sa líca. „Snáď si sa nám nezamiloval."

Obdaril ma vražedným pohľadom a starý James je späť. „Nezamiloval."povedal a zrýchlil krok. Nechápala som, ako sa môže chalan ako on hanbiť alebo červenať sa len z jedného pohľadu. James môže mať ktorúkoľvek chce a ženy sa mu už od prvého ročníka na strednej hádzajú k nohám, ale on je môj skromnučký James, ktorý ako správny gentleman čaká na tú pravú. Som na seba hrdá. Dobre som ho vychovala.
Dobehla som ho a štuchla do ramena, keď sa na seba znova pozreli.

„Choď za ňou."úprimne som sa usmiala a povzbudzujúco ho pohladila po pleci. „Ja si to tu obzriem a potom sa stretneme."

„Ale ja neviem, čo jej mám povedať."hanblivo sa priznal a jeho zúfalosť v očiach bola veľmi priehľadná.

„Pozvi ju na drink. Zdá sa mi, že som vysmädla."

„Neopi sa, máš predsa citlivý žalúdok."jemne ma popodstrčil dopredu a ja som už behala dnu. Bolo tu veľa ľudí, ale každý mal niečo svoje a o druhých sa nestaral, tak to mne vyhovovalo. Cez všetkých som sa predrala až do kuchyne, ktorá obsahovala celú pitnú zásobu roka u nás doma. Vzala som si kelímok a snažila sa najsť nealkoholický nápoj. Úspešne som našla AŽ čistú vodu. Poriadne som sa napila a obzrela sa po okolí. Nikoho v kuchyni som nepoznala, za čo som bola rada. Stačil mi iba hluk a nie to ešte stretnúť niekoho zo školy. Nuž, vedela som, že ma to neminie. Karma je sviňa.

„Ktože, ktože?"počula som za sebou dosť známy hlas. Usmiala som sa, no zároveň zamračila. Opatrne som sa otočila a či som chcela, či nie, musela som ho objať. Nie, nie je to môj frajer a ani nič podobné, jednoducho spolužiak.

„Ahoj."Odtiahli sme sa od seba a ja som mu venovala úmev. Nezmenil sa, stále malý s okuliarmi a ulízaným účesom, ale vždy som ho mala rada.

„No ako sa máš? Počul som, že si už v deviatom mesiaci a niekde aj, že si už čerstvo po pôrode, tak kde je to decko, že sa pokochám?"usmial sa. Nemotorne sa mi tiež nadvihli kútiky a v duchu pretočila očami nad rečami, ktoré kolujú, samozrejme od Jade a Diany.

„Je to až také hrozné?"zronene som sa opýtala.

„Veľmi nie, ale..."

„Lívia,"ďalší, čo ma nevie osloviť menom. Otočila som sa smerom k skupinke chalanov, ktorí sú tiež z našej školy a každému mierumilovnému človekovi robia zo života peklo. 

„Volám sa Annalívia."Sid ma vzal za ruku a ťahal preč, lenže jeden z nich ma surovo chytil za pažu a pritiahol k sebe. „Pusť ma."precedila som nahnevane pomedzi zuby.

„Ale no, neboj sa. Veď už to nebude bolieť, po pôrode už nie."zasmial sa a jeho hnusnú paprču som zacítila pod sukňou. Zaprela som sa do jeho hrude, no márne. Moja sila sa oproti nemu dala rovnať mravcovi.

„Nechaj ju!"zvolal Sid, ale dvaja zo skupinky ho vzali preč. Neznášala som takéto situácie a na škole sa mi to s týmto grázlom stávalo často. Práve on mi špinil meno, kvôli nemu som nikdy nemala chuť chodiť do školy.

„Patrick? Pusť ju inak..."Stačil iba jeho hlas a všetci sa rozstrúsili preč. Môj ochranca James. „Ja ti na chvíľku dám volnosť a ty sa už zaplietaš s tým debilom?"pokrútil hlavou a upravil mi rozcuchané vlasy.

„Veď vieš, že ho neznášam."napila som sa vody, pretože som ju po tom incidente potrebovala. „A čo ty? Ako s tým dievčaťom? Bude bum-bác?"

„Čaká ma v obývačke. Vlastne si mala šťastie, že som len tak náhodou prišiel sem."zrazu sa tvári ako Einstein. „A žiadne bum-bác, možno iba cmuk-cmuk."žiarivo sa usmial a ja som šťastne zvýskla. Napokon sa vrátil do obývačky a ja som sa rozhodla ísť prevetrať. Sadla som si na lehátko pri bazéne plnom ľudí a rozmýšľala, čo tu, dopekla, robím. Mala som sto chutí ísť domov. Takto len premrhám svoj drahocenný čas...a možno nie. V mihu oka som uvidela postavu v čiernom, ako si sadá vedľa na ďalšie lehátko. Prepadla ma ľútosť, hnev, zúrivosť, úzkosť a to všetko len za jednu sekundu. Ani som sa neotočila, nie preto, že by som nechcela, ale preto, že si to nezaslúžil.

„Ahoj..."

Taak a je tu ďalšia časť.  Ja viem ukončila som to v tom najlepšom, ale bolo by to také dlhé, že ani mne by sa nechcelo opravovať chyby a ak tam nejaké sú, hlboko sa ospravedlňujem, ale asi som ich prehliadla.. Zaujímajú ma nazory, tak rýchlo sem 😸

peace and rolls✌