Cigarettes

•~•5•~•

„Čo sa deje, zlatko?"opýtala sa mama, keď sme obe ležali na gauči a sledovali telku. „Odkedy si prišla, si celá rozrušená."

„Ale nič, mami."mávla som rukou a sledovala telku. V kútiku som zazrela jej podozrivý pohľad. Prižmúrila oči a do úst si nakladala čipsu za čipsov. Po pár sekúdach mi jej pohľad začal prepaľovať tvár. „Čo je?"nevinne som sa na ňu pozrela. Stále žmúrila oči a prežúvala.

„Som tvoja najlepšia kamarátka?"
Už zas.

„Áno, mami si tá najlepšia mamka na svete a moja najsamlepšia kamarátka široko ďaleko."Vykúzlila som najväčší úsmev a tiež si do úst napchala pár pukancov.

„Ja to predsa viem. To bola len rečnícka otázka."povedala a vedľa seba rukou hľadala ovládač. Keď ho nahmatala, vypla telku a znova zrak upriamila na mňa. „Teraz vylož karty na stôl."

„Iba som stretla toho chlapca, čo ma včera priviezol domov, nič viac."porazenecky som si povzdychla a natiahla sa po ovládač, ktorý nebol ani len na dosah.

„A?"zvedavo nadvihla obočie a trošku sa naklonila ku mne.

„No.."začala som pomaly a aj smutne. „Úplne ma odignoroval."priznala som a sklonila hlavu.

„Čo? Ako mohol? Ako sa volá ten idiot? Vytrhnem mu guľky a upražím si ich na masle. Ten malý smrad, ako mohol odignorovať také krásne dievča ako si ty?"rozčuľovala sa a popri tom sa aj postavila. Nervózne pochodovala hore dole a nahnevane vrčala ako lev, skôr ako mačička.

„Nerozčuľuj sa. Bol veľmi..nahnevaný a mal spoločnosť."Postavila som sa pred ňu a rukami na pleciach som zastavila jej pochod. „Možno, možno to neurobil naschvál."Neverila som tomu, ale mama by bola schopná ísť aj teraz za ním a urobiť to, čo povedala.

„Je mi ho ľúto. Úbožiak jeden. Nevie o čo prichádza."s grimasou pokrútila hlavou a ja som bola rada, že sa aspoň trošku upokojila.

„Chcela som sa mu len poďakovať za odvoz, nič viac. Asi si ma ani nevšimol."usmiala som sa, aby som zamaskovala sklamanie a pohladila ju po vlasoch. Zašomrala si prúd nadávok a ľahla si späť na gauč. Zapla telku a znova sme sa ponorili do deja filmu. Mama do deja, ja do myšlienok. Zrazu sa mama prudko posadila a ruku si položila na bruško. Hneď som bola pri nej.

„Mami, bolí ťa niečo?"opatrne som ju chytila okolo pliec a nestihla som vyčítať nič z jej tváre. Nadvihla hlavu a s lesklými očami sa na mňa pozrela. Najprv som nevedela identifikovať či ju niečo šokovalo alebo bolelo.

„Dieťa."šepla a kútiky sa jej nadvihovali.

„Čo dieťa?"zmätene som ju skenovala. Zo strachu sa mi dokonca roztriasol hlas, a tak som znela ako mutujúci pubertiak.

„Koplo!"zvolala šťastne a ľahla si do vankúšov. Vyhrnula si tričko, čím odhalila vupuklé bruško a položila si naň ruky. Šokovane som sledovala, čo robí. Doteraz som nejak veľmi nevnímala to dieťa v jej bruchu a teraz sa niečo deje. Ono kope. Dočerta, ako to môže kopať? Krv mi stuhla v celom tele a nemohla som sa ani pohnúť. Žalúdok mi skrúcalo a začínala som sa báť, že všetko, čo sa v ňom nachádza, vyzvraciam rovno tu.

„Daj mi ruku."usmiala sa. „Neboj sa, zlatko."Pri ďalšom kopnutí sa trošku mykla, ale úsmev jej nezmizol, zatiaľ čo ja som bola ako zamrznutá. Natiahla sa po moju ruku a sama si ju položila na bok bruška. Bolo teplé a tvrdé a potom som zrazu spozorovala odtlačok maličkej nožičky. Srdce sa mi rozbúchalo a do ruky mi zasiahol tlak. Koplo. Mykla som sa a hneď som sa rozbehla do kúpeľne. Musela som vyprázdniť svoj žalúdok. Po tom, ako som vyprázdnila všetok dnešný konzum, išla som sa napiť do kuchyne čistej vody. Keď som tak popíjala, počula som dva známe hlasy.

V obývačke sedela mužská postava tesne pri mame a dotýkala sa bokov vypuklého bruška. Obaja sa smiali. Striasla som sa pri pohľade na jeho ruky.

„No ahoj."pozdravil ma s veľkým úsmevom. „Počul som, že máš citlivý žalúdok."vysmieval sa mi.

„Asi áno."priznala som a udržiavala sa v bezpečnej vzdialenosti. „Nemal si ísť na tú párty."

„Bez teba?"opýtal sa s nadvihnutým obočím. „Ďakujem, ale nie."
Zrak mi stále ťahali jeho ruky. Bol taký nadšený, že sa dotýka jej brucha. Bŕŕ. Striaslo ma.

„Mohli by ste už prestať?"opýtala som sa.

„Prečo? Je to krásne a pre mňa to je niečo magické. Predstav si, že ty si to tiež robila, keď si bola v brušku."Dojato jej pohladil boky a mama sa pritom zachichotala. „Alebo radšej si nič neprestavuj, nestojím o pohľad na tvoje zvratky."

Konečne z nej stiahol ruky a ona si zakryla bruško. Spokojne som si povzdýchla.

„Čo budeme robiť?"opýtala som sa s veľkým nasadením.

„No ty sa choď obliecť, moja pekná. Ideme trsať."zvolal James a pri tom podal mojej mame misku s popcornom.

„Ja nikam nejdem. Nenechám ju tu samu."ukázala som na mamu a rozhodne pokrútila hlavou.

„Nebude tu sama."šibalsky sa usmial.

„Sama tam nepôjdem, to dobre vieš."mrzuto som sa hodila do kresla.

„Veď nepôjdeš sama."Stále sa lišiacky usmieval.

„Prepáč, ale nemám imaginárneho priateľa."Sarkasticky som sa usmiala.

„Ja viem. Ty máš iba mňa. Chudák James."zasmial sa hrdeľným zvonivým smiechom.

„Choď si na tú párty sám!"zvolala som nahnevane.

„To poviem mame!"skríkol ako malé dieťa. „Mamíí!"

„Áno, James?"ozvala sa jeho mama spoza mňa.

„Dobrý večer, pani Black."postavila som sa od ľaku. Pozrela som sa na Jamesa a nechápala som.

„Mama, ona mi povedala, aby som išiel na párty sám."povedal detsky a utrel si imaginárne slzy. Pani Black mu dala po hlave a na mňa sa usmiala.

„Annalívia, nevšímaj si Jamesovo detské správanie a choďte si to obaja užiť."prívetivo sa usmiala. „Ja na tvoju mamu dám pozor."

„Užijeme si to viac než vy."mama mi vyplazila jazyk a následne sa hrdelne usmiala. James si niečo drzo šomral smerom do zeme.

„Vy ste sa dohodli, či čo?"opýtala som sa a všetci prikývli.

„Dobre, tak pôjdem, ale keby sa niečo stalo, hneď mi volajte."Všetci znova prikývli.

Celú večnosť nebola časť, ale snažila som sa to napísať najlepšie ako som vedela.. Dúfam, že sa páčila 😘

Peace✌