Nepísaným pravidlom bolo, že elita strednej školy Hall Cross spolu vítajú nový rok. Mini si tento deň nechcela nechať ujsť. Bol predsa jej posledný. O rok už všetci budú na univerzitách po celej krajine. A taktiež to bola perfektná príležitosť trochu sa zblížiť s Oliverom Bloomom.
Nemôže ju predsa ignorovať večne. Nie ju! Mini nikdy nemôže ignorovať. Už jej podľahne. Strávila celý deň pripravovaním sa na večer. Dopriala si dlhý kúpeľ vo vani s bielou penou a mliekom, ktoré zvláčnilo jej pokožku. Hodiny sa trápila s účesom, make-upom a výberom správneho oblečenia.
Pozrela sa na čierne nástenné hodiny v jej izbe. Počula jemné buchnutie vstupných dverí. Amelia už musela k nim doraziť. Rýchlo si teda na seba obliekla marhuľovo oranžovú krátku sukňu s vyšším pásom, čierny top posiaty kopou drobných bielych bodiek a teplý pletený sveter. Na nohy si ešte pre istotu natiahla hrubšie silonky, aby jej nebola zima, kým prejdú zase k Amelii.
U nej sa totiž párty konala. Jej otec bol už natrvalo v Londýne a Dawn sa rozhodla odísť na pár dní z mesta s priateľkami.
Mini si prevesila cez plece malú kabelku a opustila svoju izbu. Chystala sa stupiť na prvý schod, keď z kuchyne začula rozhovor jej mamy s Ameliou. Zdvihnutá noha zostala visieť vo vzduchu, ako by bola paralyzovaná. Zvyčajne nepočúvala cudzie rozhovory. Bolo to pod jej úroveň, ale na dolnom poschodí sa hovorilo o nej.
Prevažne počula len starší ženský hlas, ktorý patril jej mame. „… Mini má zvláštny úsmev. Vždy, keď sa na mňa čo i len trochu usmiala, jej oči hovorili: ‚Nepoznáš ma a nikdy ma ani poznať nebudeš.‘ Stále sa nedokážem zbaviť pocitu, že ju stredná škola trochu zmenila.“
Náhle stíchla, lebo začula tichý vrzgot starých schodov. To už Mini schádzala dole na prízemie. Naschvál nakukla do kuchyne. Našla tam svoju mamu, ktorá niečo miešala v obrovskej miske. Amelia sedela za stolom a pred sebou mala tanierik s niekoľkými zákuskami.
„Ideme?“ Amelia sa zdvihla zo stoličky a vydala sa smerom k Mini. Za pochodu si obliekla tmavomodrý kabát, ktorý skryl jej biely pulóver s pandou.
Mini mykla plecami, už sa viac nezaoberala vypočutým rozhovorom. Nasledovala Ameliu k dverám. Z vysokého dreveného vešiaku si zobrala bundu a obliekla si ju.
K Amelii išli pešo, takže im cesta trvala trošku dlhšie. Rozprávali sa o párty, Mini vyzvedala niečo viac o Oliverovi.
Všetko bolo v plnom prúde. Elita školy dorazila, ale Mini stále hľadala pohľadom Olivera. Všimla si ho až vo chvíli, keď sa malá skupinka ľudí rozhodla, že si zahrajú fľašu. Boli medzi nimi Oliver, Finn aj Amelia. Ostatní návštevníci ich ignorovali. Boli príliš zamestnaní popíjaním nápojov z platových pohárikov, rozprávaním alebo tancovaním.
Táto malá skupinka si našla voľnú hosťovskú izbu. Rozložili sa na mäkkom koberci a jeden chlapec, ktorého Mini poznala len z videnia, dal sklenú fľašu do stredu ich kruhu.
Prešlo pár kôl, ktoré neboli pre Mini príliš zaujímavé. Ona bola nútená pobozkať Finna, ktorý to bral skôr za trest a neustále mykal hlavou, tak mu ju museli držať. Oliver sa priznal, že mal dve vážne známosti. Iné pravdy alebo úlohy ju veľmi nezaujímali. Až na jednu.
Po prvý raz si uvedomila, že v skupinke bol aj Louis. Ten sa natiahol po fľašu zo zeleného skla a poriadne ju roztočil. Po niekoľkých sekundách sa zastavila. Jej hrdlo ukazovalo medzi Ameliu a Mini, ale aj tak to bolo viac k Amelii. Preto sa Louis uškrnul. Potešil sa, že kolo pred tým sa zmenili pravidlá. Už sa nemohla dávať pravda, lebo mnohí si vôbec nedávali čin. Bola to napríklad aj Amelia.
„Tak… päť minút v raji so starším Bloomom.“
Mini sa už začala vstavať. Toto bola šanca, ktorú potrebovala. Musela sa aj chopiť. Vôbec nečakala, že jej pomôže práve Louis.
Nechápavo na ňu pozrel. „Prečo vstávaš? To je úloha pre Ameliu.“
„Pokiaľ si si nevšimol, fľaša ukazuje skôr na mňa,“ povedala a nenápadne sa posunula viac ku svojej moletnej kamarátke. „Máš s tým azda problém?“
Louis prevrátil očami. „Vôbec nie.“
Oliverovi nič iné nezostávalo. Postavil sa na pevné nohy a nasledoval Mini do malého šatníka. Hneď, ako vstúpil do miestnosti, za jeho chrbtom sa ozvalo hlasné buchnutie dverí. Niečo zamrmotalo. Oliver skúsil stisnúť kľúču. Dvere nešli otvoriť. Z druhej strany ich museli podoprieť stoličkou. „Vašich päť minút sa začína.“
Oliver však nerobil nič. Len sa pozeral vôkol seba. Šatník bol plný oblečenia, ktoré nosila Amelia, keď bola menšia. Na platovom vešiaku viseli aj biele šaty, ktoré mala oblečené na záhradnej oslave jeho trinástich narodenín.
Pekné dievča pred sebou ani neregistroval, čo Mini poriadne vytáčalo. Tak sa priblížila viac k nemu. Nemohol jej utiecť, boli v tej miestnosti zamknutí. Už im nezostávali ani tri minúty.
Zavesila sa naňho, no Oliver ju od seba ihneď opatrne odtlačil. „Čo odo mňa chceš, Mini?“
„Pár minút v raji.“
Povzdychol si a krútil hlavou. „Ak hľadáš ten typ chalana…, u mňa ho nenájdeš.“
„A aký teda typ chalana si?“ spýtala sa s dobre skrytým záujmom.
„Taký, ktorý dievčatá nevyužíva. Nepovažuje ich len za objekty, čo sa po použití zahodia. Rešpektujem ich. Preto s tebou nechcem nič mať. Ty potrebuješ pri sebe niekoho sebe podobného. To by mohol byť napríklad Louis. Perfektne by ste sa k sebe hodili.“ Poslednú vetu povedal trochu ironicky. „Daj na moju radu. Nechaj ma na pokoji a obaja budeme šťastní.“
Zase sa ozval hrmot. Stoličku odsunuli a Oliver bol opäť slobodný. Opustil šatník, nešiel však naspäť sadnúť si do kruhu. Jeho kroky mierili preč z miestnosti.
Mini sa ho rozhodla nasledovať. Potajomky sa za ním zakrádala až na opustenú terasu. Zastavil sa až pri kamennom zábradlí. Predklonil sa a lakťami sa opieral o toto zábradlie.
„Vieš čo si myslím?“ ozval sa do prázdna a Mini premýšľala, kedy zistil, že ho sleduje. Pravdepodobne okamžite. Určite sa nezakrádala tak potichu, ako si to myslela.
Odhodlala sa teda ozvať a pristúpiť k nemu. „Mám to chceť vedieť?“
„Myslím si, že podľa teba je láska… no, hm, vidíš ju dosť cynicky. Všetko nie je len o sexe.“
Mini sa pousmiala. „Tak prečo sa nepokúsiš, aby som sa ohľadom lásky cítila menej cynicky?“
Po týchto slovách konečne videla na Oliverovej tvári aspoň náznak pobaveného úsmevu, hoci sa práve vtedy nedíval na ňu. Bol pre Mini výzvou a možno aj preto sa jej tak páčil.
