Taxík zastal pred úzkymi dvojposchodovými domami, ktoré boli na sebe takmer ako prilepené. Budovy boli – ako inak – tehlové a mali na pohľad staro vyzerajúce plastové okná.
Z vozidla vystúpili Mini a Amelia. Obe si prevesili tašku cez plece. Vyšli hore po siedmych schodíkoch a zastali pri vstupných dverách, ktoré boli natreté bielou farbou.
Mini si odzipsovala čiernu kabelku a začala sa v nej hrabať. Hľadala kľúče. Kým ten zväzok našla, skoro prepadla zúfalstvu. Nabudúce si ich bude musieť dať do malej priehradky na jednej zo stien tašky. Drobný strieborný kľúč zasvišťal v zámke a dal im povolenie k vstupu.
Mini si vyzula tmavosivé nižšie topánky a podložila ich na dlažbu pod radiátor, aby sa uschli od dažďa. Koženú bundu zavesila na jeden z ôsmych kovových háčikov vešiaka, ktorý bol pripevnený k stene. Amelia nasledovala jej príklad.
Dom, ktorý vlastnila Minina teta Lauren, nebol príliš veľký. Traja členovia domácnosti sa v ňom ledva zmestili. Mini však vedela, že Call tajne hľadá väčší dom so záhradou a bazénom, ktorý by bol blízko kliniky, kde pracuje. Chcel si s jej tetou založiť rodinu. Do jednej spálne sa všetci nezmestia, takže Mini spávala na rozkladacej sedačke. Nebolo to dvakrát pohodlné, ale lepšie ako spať na zemi.
Minino oblečenie, ktoré Lauren dala previesť z Doncastru, bolo pred nedávnom schované v troch igelitových mechoch. Keď sa prebrala z kómy a nasťahovala sa k nim, kúpili jej skriňu, ktorá ladila s obývacím nábytkom a mechy zmizli, lebo oblečenie z nich sa prenieslo do skrine.
Amelia sa usadila na vzorovanej čierno-bielej sedačke a sledovala, ako Mini zapla diaľkovým ovládačom rádio, z ktorého sa valila melódia pesničky, čo bola hitom minulého leta. Potom jej hodila zo skrine jednoduché voľné biele tričko s nápisom PARIS, ale namiesto písmena A tam bola Eiffelova veža. Amelia jej venovala nechápavý výraz.
„Vždy sa ti páčilo, nie?“ vysvetlila jej Mini nenútene. „Teraz ho už konečne oblečieš, tak som sa rozhodla, že ti ho darujem.“
„Ďakujem,“ povedala neveriacky Amelia, „ale to si nemusela.“ Vyzliekla si svetlomodrú džínsovú košeľu a snažila sa ignorovať, ako si ju Mini skúmavo prezerala. Rýchlo si teda obliekla biele tričko a uhladila neviditeľné záhyby.
Mini vytiahla zo svojej tašky tri veľké tričká a ukázala na ne. „Ber to ako poďakovanie za tieto kúsky. Určite sa mi v nich bude spať úžasne.“ Úhľadné ich zložila a schovala do skrine. „Teraz mi musíš pomôcť vybrať si správne oblečenie. O dve hodiny idem s Oliverom von.“
Amelia s úsmevom nadvihla obočie. „Takže rande?“
„Neviem,“ mykla Mini plecami. „Nerandila som dva roky.“
„A kam idete?“ neskrývala záujem.
„Nič špeciálne, len pizza. Stále je to medzi nami zvláštne. Povedal mi, že ma stále miluje, že sa nič nezmenilo ani po rokoch. Neverila som, že by to bolo možné, ale aspoň dúfam, že je. Oliver sa nezmenil a ja sa musím snažiť byť tým dievčaťom, do ktorého sa kedysi zaľúbil. Zaslúži si len to najlepšie a musím sa pokúsiť mu to poskytnúť. Vieš…, on bude pre mňa vždy dobrý.“ Hlas jej náhle zmäkol. „Neviem vysvetliť, čo cítim. Je to, ako… ako by som to vedela.“
„Oliver je ideálom každého dievčaťa,“ pokúsila sa Amelia usmiať. Stále myslela na Finna. „Hlavne po tom, ako ťa neustále navštevoval na klinike. Je vážne super. Iné by zabíjali, aby ho mali.“
„To som práve tým nemyslela, ale máš pravdu.“
„Tak čo si teda vedela?“
„Že ma nikdy neprestane milovať. Je to bláznivé, však?“ zasmiala sa Mini a ďalej prehľadávala šatník. „Že to hovorím práve ja. Dievča, ktoré sa vždy snažilo dodržiavať jedno prosté pravidlo. Najlepšia cesta, ako nezostať so zlomeným srdcom, je tá, že predstieraš, že žiadne nemáš. A potom to dievča spoznalo chlapca menom Oliver. Snažilo sa ho získať viac ako šesť mesiacov a nakoniec oň musel bojovať on sám, lebo sa zrazu objavil druhý chlapec – kompletne iný od toho prvého.“ Zmĺkla a začala ukladať kúsky oblečenia na sedačku vedľa Amelie. „Tak čo myslíš?“
Vybrala si biele šaty, tmavé pančuchy, svetlé pletené návleky, šál marhuľovo oranžovej farby a elegantnú páperovú kaki bundu.
„A topánky?“ vyzvedala Amelia.
„Krémové šnurovacie topánky s plným opätkom.“
Ozvalo sa tiché vŕzganie starého dreveného schodiska. Z horného poschodia išla dolu teta Lauren. Čierne vlasy mala stiahnuté do voľného konského chvostu, z ktorého jej trčalo zopár krátkych prameňov a zdôrazňoval jej tvarované lícne kosti. Mala oblečené sivé tepláky a čierne tielko na ramienka. V náručí niesla niečo malé, huňaté. Keď podišla k nim, dievčatá si všimli, že je to malé biele mačiatko a pár drobných prilepených chĺpkov jej svietilo na tielku.
Laurenina stará tučná mačka, ktorá sa podobala na Garfielda – len nebola oranžová, mala mladé, ale zo štyroch prežilo iba jedno. Mini nikdy nemala mačky príliš v láske. Asi bola na ich srsť alergická, lebo v ich blízkosti stále kýchala a svrbel ju nos.
Amelia sa postavila a zastavila sa pri Lauren. Natiahla ruku a nežne pohladila mačiatko na hlave medzi ušami, čím ho zobudila. Trochu sa pomrvilo a zaklipkalo modrými očami. „Je nádherné.“
„Môžeš si ho nechať, ak chceš,“ navrhla Lauren. „Už tak je nás tu veľa.“
„To vážne?“ nadchla sa Amelia. Lauren mlčky prikývla a podala jej mačiatko do náruče. Hneď si padli do oka. Amelia škrabkala zvieratko, ktoré spokojne mňaukalo. „Má aj meno?“
Lauren pokrútila hlavou. „Nie, môžeš mu vymyslieť.“
„Super!“ zvolala nadšene Amelia a mača položila na kolená. Vyzlečenú košeľu schovala do malej hnedej tašky, kde sa ledva zmestila. „Myslím, že už pôjdem. Otec si bude robiť starosti, ale som mu sľúbila, že sa budem ponáhľať domov.“
Teta aj jej neter sa rozlúčili s Ameliou, ktorá zmizla v predsieni. O minútu sa ozvalo slabé buchnutie dverí, čo znamenalo, že odišla i s novým domácim miláčikom, pričom stále premýšľala, ako ho pomenuje.
Mini sa s úsmevom pozrela na Lauren a ukázala na oblečenie, ktoré bolo položené na sedačke, kde predtým sedela Amelia. „Tak čo povieš?“
„Perfektné!“ usmiala sa. „Oliverovi sa budeš isto páčiť.“
„V to dúfam. Musím sa ísť ešte osprchovať, učesať a nalíčiť,“ povedala a vybrala sa do malej kúpeľne. Zamkla za sebou dvere a podišla k vani. Potočila kohútikmi a začala sa z nich valiť voda. Keď sa vyzliekla, ponorila svoje telo do horúceho kúpeľa s bielou penou, ktorá voňala po jablkách.
