Melódia postupne slabla, až nakoniec úplne stíchla. Nahradila ju ďalšia, trochu rýchlejšia, ale Oliver s Ameliou prestali tancovať a vytratili sa z tanečného parketu. Amelia zostala stáť, ale Oliver prešiel ešte dva metre k stolu prestretým bielym obrusom, na ktorom boli položené dve sklenené misky s punčom. Zobral si dva poháriky s rozšíreným dnom a žufankou do nich nalial ružovkastú tekutinu s drobnými kúskami ovocia.
Kútikom oka si všimol útlu postavu, ktorá podišla k nemu a natiahla ruku k žufanke, čo nedávno pustil. Táto postava patrila Mini. „Bavíš sa?“ prihovorila sa mu.
„Očividne nie až tak dobre ako ty,“ sucho skonštatoval.
„Oliver, ja…“ zajachtala Mini. „Je mi to ľúto. Naozaj by si chcel byť so mnou, hoci náš vzťah už nefunguje? Nemôžem ti dovoliť, aby si zase stratil čo i len mesiac svojho života tým, že na mňa budeš čakať. Nezaslúžiš si taký osud. Ja nie som pre teba tá pravá.“
„Čo ak si?“ vyhŕkol bez premýšľania.
Smutne pokrútila hlavou. „Mýliš sa. Možno si to neuvedomuješ, ale v tvojich očiach som len vec, ktorú sa pokúšaš opraviť. Rozbitá vec, ktorú chceš zlepiť dokopy. Preto chceš byť lekár? Aby si mohol ľudí naprávať? Nemôžem byť s takýmto človekom. Dievča, ktoré si miloval, je preč. Zomrelo pred dvomi rokmi. Zmier sa s tým.“
Mini sa otočila na stredne vysokom opätku a odišla. Nechala Olivera samého napospas svojim myšlienkam. Jej slová rezali ako nôž. Čo ak mala ale pravdu? Čo ak beznádejne lipol na predstave, že sa znova dajú dokopy? Veď všetci okolo neho vedeli, že sa jeho túžba konať nebude. Neprítomne vypil oba poháriky s punčom, ktoré zvieral v rukách. Dokáže sa zaľúbiť do iného dievčaťa?
Amelia ho pozorovala. Stála dosť blízko, aby si mohla vypočuť celý jeho rozhovor s Mini. Takého nešťastného ho dlho nevidela.
Jej najlepší kamarát položil prázdne sklenené poháre na stôl a pobral sa cez tmavú chodbu do náhodnej miestnosti, ktorú prvú zbadal. Bola to práve Ameliina izba. Oliver ihneď zaregistroval cudziu prítomnosť v miestnosti. Otočil sa a nebol vôbec prekvapený, že tou cudzou osobou bola práve Amelia.
Rozhodla sa, že bude ignorovať, že si vypočula jeho rozhovor s Mini. Nechcela mu ešte viac jatriť rany. No to, že si vypočula aj jeho telefonát s Finnom ignorovať nedokázala. „On nepríde, však?“
Smutne pokrútil hlavou, ale potom celá jeho tvár utvrdla. „Chová sa ako kretén,“ povedal. Nebol na ňom vidieť predošlý súcit. „A ak mám byť úprimný…, aj ty sa správaš poriadne hlúpo. Lia, kedy si sa stala jednou z tých žien, ktoré stále len na niečo čakajú… a stále budú čakať?“
„Wow!“ Amelia neverila vlastným ušiam. Zostala ako obarená, neschopná Oliverovi niečo povedať. Po niekoľkých sekundách to ale dokázala. „Takže ja sa správam hlúpo?“
„Áno, správaš,“ potvrdil s chladnou hlavou. „Posledné mesiace sa ti skoro vôbec neozval a najhoršie na tom je to, že mu to dovolíš.“
Dívala sa na neho s otvorenými ústami. Bolelo ju, že mal vlastne pravdu. Tú však priznať nemohla, nechcela… „No, odborník na šťastné konce, kde je ten tvoj? Nezdá sa mi, že by si prežíval rozprávkové A žili šťastne až do smrti.“
„Možno máš pravdu,“ nenechal sa vyviesť z miery. Bol pokojný a to Ameliu privádzalo do šialenstva. „Ale rozhodol som sa, že sa o to aspoň pokúsim. Dám tomu šancu. Otvorím opäť pre niekoho svoje srdce. Takže mojou ďalšou otázkou je,“ usmial sa na dievča stojace pred ním, „pomôžeš mi ju nájsť?“
Amelia sa napokon tiež usmiala. Nedokázala sa na neho dlho hnevať. „Samozrejme, že ti pomôžem. Od toho predsa kamaráti sú.“
„Si viac ako len moja kamarátka. Občas mám pocit, že mojou chýbajúcou polovicou, ktorú som konečne našiel.“
Nedokázala ho neobjať. „Aj ty si mojou nájdenou chýbajúcou polovicou,“ šepla mu do ucha, jeho krátke vlasy ju šteklili na líci, a potom Ameliine ruky opäť klesli k bokom, už neboli položené na Oliverových pleciach. „Len tak do záznamu, ja by som si ťa vybrala pred hocikým iným na tomto svete. Nie preto, že si tou najlepšou možnou voľbou. Ty si… proste ty.“
„Uprednostnila by si ma aj pred Finnom?“ zaujímal sa.
„Urobila by som to,“ povedala úprimne a bez zaváhania, no bola kvôli svoje odpovedi nešťastná. „Myslela som si, že by som v tomto prípade uprednostnila jeho. Kedysi… Po posledných mesiacoch som tomu prestala veriť. Otvoril si mi oči. Stratila som ho v momente, kedy odišiel z Londýna. Musím to s ním skončiť, však?“
Oliver, zaskočený odpoveďou na jeho otázku, prehovoril: „Je to tvoje voľba. Rozhodnúť sa musíš ty sama.“
„Asi som o tom bola rozhodnutá už dlhšie. Možno už na letisku. Lenže vtedy som si spomenula, ako mi raz rozprával o tom, ako sa do mňa zaľúbil. Povedal, že to bolo na oslava tvojich trinástich narodenín. Bola som na sebe bledomodré šaty s bielou mašľou zviazanou okolo pásu. Keď zapadalo slnko, jeho lúče ma ožiarili a Finn vraj vtedy nevidel mňa, ale anjela so svätožiarou, ktorému k dokonalosti chýbali len krídla. Bola to tá najromantickejšia – vlastne jediná romantická – vec, ktorú mi kedy povedal, ale ani tá už nič nezachráni. Pôjdeš… pôjdeš so mnou za ním do Bostonu ako moja morálna podpora?“
Nemo prikývol.
„Ďakujem.“ Usmiala sa a otrela si drobné slzičky v kútikoch očí. „Poďme sa zabávať. Mám dnes predsa narodeniny. Musím byť šťastná. Na plač budem mať ešte dosť času.“ Zobrala ho za ruku a ťahala ho von z jej izby. Zastavila sa až v obrovskej miestnosti, kde sa nachádzala väčšina hostí. Rozhliadla sa a pustila Oliverovi ruku. „Myslím, že pôjdem skúsiť jednu z tých tort. Niektoré vyzerajú vážne skvele.“
Bolo ťažké vybrať si jeden, tak nakoniec zobrala z každého malú porciu. Keď sa vracala k Oliverovi, videla, že k nemu pristúpil chlapec asi v rovnakom veku, ako mali oni dvaja. Mal na sebe čierne nohavice a ležérnu nezastrčenú košeľu. V tvári vyzeral tuctovo a jeho ryšavé vlasy mu stále padali do očí.
„Vy dvaja ste, hm, pár? spýtal sa Olivera jeden z mála spolužiakov z univerzity, ktorého pozvala. „S Ameliou?“
„Nie sme,“ sucho odpovedal.
„Nie?“ šokovane na neho pozrela. „Skoro všetci si na škole myslia, že áno. Aj to tak občas vyzerá. Myslíš, že by som u nej mal teda šancu?“
Amelia na Olivera zúfalo pozrela a dúfala, že si ju všimne. Všimol si a očami mu naznačila, čo má povedať.
„Niekoho má,“ zaklamal. Teda, ešte to nebola lož. Ešte nie… Ale o pár týždňov to klamstvom bude.
