Jednoducho láska

Desiata kapitola

     Prejde niekoľko týždňov, školský stereotyp sa strieda so stretnutiami s Benom. Ale stretávame sa tajne, v škole máme viac možností byť spolu ako keď sme doma. Tam sa musíme vyhýbať zvedavým pohľadom susedov, všadeprítomnému riziku, že nás spolu pristihnú naši rodičia. Teda, hlavne moji. No v škole je to iné. Prestávky trávime spolu, väčšinou v šatni, kde nie je veľa ľudí. Počas vyučovania sa nám nedá stretávať, tak si väčšinou píšeme.

     Máme slovenčinu a profesorka Šípová si niečo číta. Nezaujíma ju, čo robíme my. Pred chvíľou sme dopísali diktát, a jej sa nechce nám ho teraz opraviť. Tak oddychujeme. Lenže oddych by nemal byť nudný. Aj napriek tomu neviem, čo so sebou. Už som bola trikrát na vécku aby mi rýchlejšie prešiel čas. Ani na tom hlúpom facebooku nič nie je. Už sa chcem odhlásiť, keď v tom mi príde správa.

     Benjamín Bosák: Ahoj kráska ☺

     Lucia Roháčová: Ahoj fešák ☺

     Benjamín Bosák: Neučíš sa, keď si na nete?

     Lucia Roháčová: Ale... Šípová si číta a my sa tu nudíme...

     Benjamín Bosák: Tak nič extra... nám pre istotu nikto neprišiel. Ale nesťažujem sa ☺

     Lucia Roháčová: Vždy je lepšie keď nikto nepríde, ako toto...

     Paťa mi nazrie ponad plece do mobilu a keď si prečíta moje správy s Benom, len sa uškrnie. Ja pokrčím plecami, akože „no a čo" a ďalej sa venujem mobilu. Teda Benovi.

     Benjamín Bosák: To áno... O koľkej dnes končíš?

     Lucia Roháčová: O druhej... a ty?

     Benjamín Bosák: Aj ja, počkám ťa pred školou, môže byť?

     Lucia Roháčová: Môže ☺ len sa bojím že Darinka s Milickou budú pekne žiarliť... Darina po tebe poriadne ide, to by videl aj slepý ☺ a jej prívesok ju v tom patrične podporuje

     Benjamín Bosák: Veď dobre vieš, že mňa tie dve vôbec nezaujímajú... Podľa mňa sú obidve rovnaké. Chcú mať chalanov len do zbierky, aby sa mohli pred ostatnými pochváliť

     Lucia Roháčová: To máš pravdu... a som rada, že si na to prišiel už teraz ☺

     Benjamín Bosák: A kedy inokedy by som mal na to prísť?

     Lucia Roháčová: Keď by už bolo neskoro... Keď by si už bol ďalšia trofej

     Benjamín Bosák: Ty máš teda výrazy ☺ ale neboj sa... Musím sa priznať, že na ľudí mám dobrý nos, zatiaľ ma môj prvý dojem nikdy nesklamal ☺

     Lucia Roháčová: To je dobre ☺ a v mojom prípade?

     Benjamín Bosák: Veď ti hovorím že doteraz som vždy odhadol správne ☺

     Zvoní. Konečne posledná hodina. Keďže sa sťahujeme do inej triedy, vypnem si internet a mobil strčím do tašky, nech mi pri mojom šťastí niekde nevypadne. Benova posledná správa zostane bez odozvy. Ale budem mať možnosť sa s ním porozprávať po škole, keď spolu pôjdeme domov. Už teraz sa teším na Darinin výraz, keď ma uvidí v Benovej spoločnosti.

     Som rada, že ma Ben počká. Ale... ach! Ja som zabudla, že mi Paťa hovorila, aby som s ňou išla kúpiť jedny šaty. Ide na svadbu sesternici a nemá žiadne šaty, tak si musí zaobstarať nové. A ja som sa jej sľúbila, že dnes po škole pôjdem s ňou a spolu nejaké vyberieme. Ona ma zadrhne, keď jej poviem, že ma bude čakať Ben!