Jednoducho láska

Tretia kapitola

„Dobrý deň sa praje! Ahojte!" vtrhne do obývačky ako veľká voda Renáta. Len čo dokričí svoj pozdrav, všetky oči sa uprú na ňu a jej drahého, ktorý sa vyškiera za jej chrbtom.

„Ahoj, Reni, radi ťa znova vidíme!"

„Ahojte, kde ste toľko boli?"

„Konečne sa ti uráčilo prísť domov, princezná!"

Hovoria jeden cez druhého moji aj jej rodičia. Nastane zhon, ktorý prinúti vyjsť z izby aj Tomiho s Peťom.

„Serus, Peťo," pozdraví ho vo dverách Renátin frajer Matúš.

„Čaves, Maťo," odpovie mu môj brat a kamarátsky si buchnú päsťami na pozdrav.

„Čavík!" zapiští Renáta, keď ma zbadá.

„Ahój!" zapištím aj ja a konečne sa môžem tiež s niekým začať rozprávať. Renáta sa zvíta s mojimi rodičmi a s Peťom, ktorý je v družnom rozhovore s Matúšom. Chvíľu posedí v obývačke, a potom ma zavolá hore do jej izby. Peťo s Matúšom sa odpracú na terasu a Tomáško zostane napospas osudu - takže pri rodičoch v obývačke.

„No, čo nové?" spýta sa ma Renáta, keď sa zvalíme na jej posteľ.

„Skoro všetko po starom, až na jednu vec," naťahujem odpoveď a smejem sa na Renču.

„Máš frajera!" vyhŕkne z Renáty a ja sa začnem smiať na celé kolo.

„Netrafila si presne, ale týka sa to jedného chalana," poviem.

„Tak vrav, nenaťahuj to ako sopeľ po rukáve," hovorí Renáta a strká mi pred nos čipsy, ktoré sme si zobrali zdola.

Zoberiem si a začnem hovoriť. Porozprávam jej všetko, aj to, ako som ho prenasledovala. Renáta sa na mne rehoce.

„Z teba je teda špiónka," hovorí.

„To si píš. Ale keby si ho videla, tak by si to urobila tiež."

„O tom nepochybujem, ale mám môjho Matúša."

„Kto o mne hovorí?" vbehne do izby Renátin milovaný.

„Vidíš tu ešte niekoho iného okrem nás dvoch, kto by mohol hovoriť?" odseknem mu.

Škaredo na mňa zazrie a Renáta sa na nás smeje s ústami plnými čipsov.

„Jáj, vy dvaja," povie Renča, „nepobite sa."

„My? Nie... My by sme sa od samej lásky najradšej zjedli," zatiahnem ironicky.

„Aký máš so mnou stále problém?" spýta sa ma Matúš.

„Žiadny. Iba to, že ťa nemám rada."

„No dobre, to by už stačilo," zapletie sa medzi nás Renáta. Pre istotu. Lebo už mi z očí šľahajú blesky.

„Prepáč, Reni. Ale tento tvoj chlap mi už poriadne lezie na nervy," poviem smerom k Renáte. „A ty mi už daj pokoj," zasyčím na Matúša. On na mňa pozrie ako na debila, ale ja viem, že len hrá formu pred Renátou. Keby som bola taká mrcha, povedala by som všetko. Aj jemu, aj Renči. Lenže to nemám v povahe. A navyše, nechcem byť tá, čo im zničí vzťah. Teda... ešte skôr, než by to urobil svojím správaním Matúš.

„Idem radšej dole k našim," poviem a vyjdem z izby bez toho, aby som sa obzrela.

V obývačke je veselo. Mama so Zuzou pozerajú starý fotoalbum (ako na každej návšteve), ocko s Lojzom rozoberajú tému autá a motorky, no a Peťo sa hrá s Tomim.