Smrteľné tajomstvo [HP FANFICTION]

Kap. 29 - MLOČIE OČI

Trevor si Daphne starostlivo premeral a následne jej začal masírovať jej ubolený chrbát. Daphne pri tom slastne privierala oči.

„Pre teba to zrejme nebola novinka, však Nira?" spýtala sa, keď oči opäť otvorila.

Nira, zahĺbená do myšlienok okolo dnešnej zlej nálady profesora elixírov a skutočnosti, že kvôli trestu prišla o doučovanie, sa odrazu strhla. „Čo?" pozrela spýtavo na Daphne, ktorá evidentne čakala na odpoveď.

„Nad čím prosím ťa rozmýšľaš?! Vravela som, že ty zjavne nie si v práci bez prútika nováčikom."

„Som z nečarovskej rodiny," pokrčila ramená. „Tam prútiky nemajú."

Daphne pokrútila hlavou. „Prečo stále používaš ten nečarovia nezmysel?"

„Tak im hovoríme v Amerike. Nečarovia-muklovia. Predsa len som tam strávila väčšiu časť svojho života, je to proste zvyk."

„I tak nechápem, ako to môžu zvládať. Keby si aspoň mohli zadovážiť domáceho škriatka..."

„Domáci škriatkovia sú tiež bytosti, nemali by sme s ich prácou počítať ako so samozrejmosťou," namietla Nira dôrazne, za čo si vyslúžila Daphnein prekvapený pohľad.

„Ale oni tu na to sú, aby slúžili čarodejníkom. Náš domáci škriatok netúži po ničom inom, len plniť naše rozkazy."

„To je preto, že im to čarodejníci tak dlho vtĺkali do hláv, až tomu uverili. Nedávno som stretla škriatka, ktorý si za svoju prácu nechával platiť a bol hrdý na to, že je slobodný. Každý tvor si zasluhuje našu úctu. Rovnako tak muklovia (to slovo zdôraznila) by nemali byť braní ako niečo podradné. Sú to ľudia rovnako ako my, len mali tú smolu, že sa nenarodili s čarodejnými schopnosťami. Za to sú ale veľmi vynaliezaví," dokončila Nira rozhodným hlasom.

Daphne na ňu len nemo hľadela, následne pokrútila hlavou. „Nira, ja netvrdím, že máme muklov utlačovať, či zabíjať, ale máš o tom všetkom trochu pomýlenú predstavu."

„Nie," ozval sa odrazu Victor, ktorý do tej doby mlčal.

„Nie?" Daphne naňho spýtavo pozrela.

„Nira má pravdu," povedal potichu hľadiac zamyslene do plameňov.

Daphne si Victora premerala zvláštnym pohľadom, no viac nenamietala a po chvíli ticha sa s Trevorom vytratila na schodisku do chlapčenských spální.

„Nemala by si sa na Daphne hnevať," ozval sa Victor, keď spolu osameli. „Nemyslí tým nič zlé a rozhodne by nikomu nechcela ubližovať, ale výchova v starobylých čarodejníckych rodinách je iná. Zakonzervovaná. Sme neustále vychovávaní k tomu, aby sme verili, že čarodejníci sú všetkým a všetkému nadradení. A samozrejme najviac nadradení sú tí čistokrvní zo starobylých čarodejníckych rodov," dokončil potichu.

Nira si ho skúmavo premerala. „A čo tvoja rodina, Victor?" spýtala sa po chvíli. „Keď som prvý raz stretla Charlottu, povedala mi, že jej starí rodičia nemajú radi humusákov."

Victor jej pohliadol do očí. V jeho šedých prenikavých očiach sa mihol tieň bolesti. Povzdychol si a zahľadel sa do ohňa. „Rodičia zomreli, keď som mal šesť rokov. Bolo to krátko po Charlottinom narodení. Ujali sa nás matkini rodičia," neprestával sledovať malé plamienky, čo tancovali nad rozpálenými uhlíkmi.

„To ma mrzí, Victor," šepla Nira. „Čo sa stalo?"

„To nikto nevie. Stalo sa to uprostred noci. Večer boli živí a zdraví a ráno, keď som zišiel do obývačky..." odmlčal sa a na chvíľu zavrel oči.