Eris. Meno, ktoré doslova znamená chaos.
Lyssa Laurent. Žena, ktorú toto meno vystihuje do bodky a do písmena.
Bodaj by to Killian vedel skôr, ako sa s ňou zaplietol. Kto ale mohol čakať, že mu obráti život naruby?
Sledoval som, ako jej úsmev pomaly klesal, keď počula svoj vlastný hlas.
"Mám takmer dve minúty, než táto budova vyletí do vzduchu, a ja budem preč. Sú tu veci, ktoré ti musím povedať, než..."
Zastavil som to a nechal jej sekundu na premýšľanie.
"To nie som ja." Konečne povedala.
"Ale no tak, čo tým myslíš? Si to ty. Tvoj hlas. Spred jedenástich mesiacov."
"Vieš aké jednoduché je to falšovať?" Povedala už so sebaistým výrazom.
Neverí mi.
"Ale keďže si už tu dole, prečo sa nedohodneme? Nebude to...."
"Neviem čo sa ti stalo, Lyssa." Skočil som jej do reči. "Ale nech to je čokoľvek, ja sa nevzdám."
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Tento chlap je nemožný.
Najprv tu príde s falošnou nahrávkou a teraz hovorí niečo o tom, že sa nevzdá?
Potrebuje prášky.
"Neviem koľkokrát vám to mám povedať, ale poviem to znova. Ja nie som Lyssa. Zmier sa s tým." Povedala som pomedzi zuby. "Skôr či neskôr sa odtiaľto dostanem, takže ma buď pusti, a prežiješ to alebo odíď a podrežem ťa v spánku. Tvoja voľba."
"Mrzí ma čo sa ti stalo..."
"Och môj bože." Frustrovane som vydýchla. "Vieš ty čo, nechaj ma ísť a ja sa už nevrátim. Vy ľudia ste neznestielný. Je to tu hotový blázinec."
Mala som počúvať rozkazy a odísť. Ísť po nich bola chyba. Pozrite kde ma to dostalo.
Ale trocha rebélie by predsa nezaškodilo, že? Ja a moje blbé nápady.
"Naozaj si myslíš, že čo máš v hlave je pravda? Čo tvoje detstvo? Čo si pamätáš o tom? O tvojej rodine. Čokoľvek."
"Ty neprestaneš, že?" Ťažko som vydýchla a sklonila hlavu. "Je to vyčerpávajúce."
"Chceš mi povedať, že ti naozaj nevadí, že sa ti niekto hrá s hlavou? Je to také ťažké zvážiť túto možnosť? Iba sa nad tým zamysli. Zamysli sa nad svojou minulosťou a určite uvidíš diery, ktoré v nej chýbajú. Iba..." Zastavil sa a ťažko vydýchol. "Ja iba chcem naspäť svoju Lyssu."
Zdvihla som k nemu pohľad. "Tak ťa budem musieť sklamať. Ja nie som tvoja Lyssa." Je to ako keby som hovorila do steny.
Ak je toto nejaká vypočúvacia metóda, je uznávaná.
"Volám sa Eris, nikdy som nepoznala svojich rodičov, bola som vychovávaná...."
"V bielych hadoch." Doplnil ma, ale to nie je to, čo som chcela povedať. "Tvoji rodičia zomreli pri výbuchu s tvojím bratom. Dostala si sa do bielych hadov, keď si mala jedenásť. Charles ťa tam doniesol..."
