Eris. Meno, ktoré doslova znamená chaos.
Lyssa Laurent. Žena, ktorú toto meno vystihuje do bodky a do písmena.
Bodaj by to Killian vedel skôr, ako sa s ňou zaplietol. Kto ale mohol čakať, že mu obráti život naruby?
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Nenávidím, keď ľudia povedia "Mohlo to byť horšie."
Tí ľudia ešte nikdy nesedeli takmer nahý v miestnosti s chlapom, ktorého by najradšej zabili. A myslím si, že sa to čoskoro stane, teda ak pohľad môže zabíjať.
Musí to už byť pol hodina, čo na seba iba pozeráme. Bez jediného slova. Je to, ako keby ten druhý čaká, že uhne pohľadom. Je to ešte viac intenzívnejšie, keď sedíme na opačnej strane izby. Niekoľko metrov od seba.
V podstate to je súťaž. Súťaž, ktorú nemienim prehrať.
Ak si myslí, že ma porazí v niečom primitívnom ako je toto, je na veľkom omyle.
Pokúsila som sa už aj zaspať, než sa začala táto naša "súťaž". Bolo to ale neúspešné. Triasla som sa od zimy, aj keď som sedela tesne vedľa krbu.
To, že som polonahá naozaj nepomáha. A myšlienky na to, že tu budem musieť byť do rána, taktiež nie.
"Ako dlho máš v pláne na mňa zazerať?" Prehovoril konečne prvý.
"Ako dlho to máš v pláne ty?" Odpovedala som na jeho otázku otázkou, čo ja osobne nenávidím.
"Toto je smiešne." Odfrkol si.
"Tak sa na mňa prestaň pozerať." Usmiala som sa.
Killian zaťal sánku a to vykúzlilo ešte väčší úsmev na mojej tvári. Z celého srdca milujem, keď je frustrovaný. Napĺňa ma to. Cítim sa, ako keby som niečo naozaj dokázala.
Som na seba za to pyšná.
"Neuveriteľné." Zamrmlal si popod nos a zatvoril si oči. Zaklonil hlavu dozadu a narazil na stenu, o ktorú sa opieral nahým chrbátom.
Hádajte, kto práve vyhral túto idiotskú hru.
"Mala by si sa vyspať." Znova prehovoril. "Nie že by ma to ale zaujímalo." Dodal, jeho hlava stále zaklonena a oči zatvorené.
Má na pláne snáď spať? V tejto zime? Ako!?
"Spala by som, ak by som nešla zamrznúť." Kolená som si pritiahla ku brade a rukami objala samú seba. "A koho je to chyba." Zašepkala som.
"Zachránil som ti tým život."
"Po tom, ako si ho ohrozil." Zamračila som sa. Myslí to vážne? Naozaj si myslí, že ma zachránil? Tento chlap je neuveriteľný. "Ja som bola tá, ktorá ťa zachránila." A ľutujem toho.
"Prosím?" Odfrkol si a konečne sa na mňa pozrel.
"Ak by som ťa nestrčila, bol by si mŕtvy. Takže nemáš zač." A popritom som stratila čokoládu. Vie vôbec ako veľmi zdraželi?
Aj keď, asi by som sa nemusela zaujímať koľko stojí jedna čokoláda, keď mám v Luninom aute odložených tridsaťtisíc.
Moja pointa ale je, že nech mám aj milión, jedlom sa neplýtva. Naučila som sa to ťažkou cestou.
