Eris. Meno, ktoré doslova znamená chaos.
Lyssa Laurent. Žena, ktorú toto meno vystihuje do bodky a do písmena.
Bodaj by to Killian vedel skôr, ako sa s ňou zaplietol. Kto ale mohol čakať, že mu obráti život naruby?
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Ani neviem čo som si myslela, keď som k nemu nastúpila do auta. Aká sprostá musím byť, aby som niečo také spravila?
"Killian, kde ma to do čerta berieš?" Spýtala som sa, keď som uvidela tabuľu s nápisom prístav.
"Takže vieš ako sa volám."
"Myslíš si, že toto je dobrý čas na tvoje vtipy?" Zamračila som sa naňho.
Už to je niekoľko minút, čo sa snažíme stratiť čierne auto, ktoré po nás strieľa. Nemôžem strieľať naspäť kvôli tomu, že si vážim života. V momente ako by som vystrčila hlavu, schytala by som guľku do hlavy.
Už dávno sme stratili zadné svetlá a bude len chvíľa, než sa zadné sklo roztriešti. Kolesá sú zatiaľ nedotknuté, čo sa mi zdá zvláštne, pretože ak chcete zastaviť auto strieľate najprv do kolies. Amatéri.
"Už tam skoro sme."
"Kde "tam" je presne? Kde ma berieš?" Zopakovala som svoju otázku, ale znova nedostala odpoveď.
Zabočil sme na ďalšiu cestu a autom prerazili plot, ktorý mal ľudí udržať, aby zaň nechodili.
Míňali sme obrovské kovové kontajnery a tankery. Toto sa mi nepáči.
"Killian." V mojom hlase bolo počuť varovanie.
Všimla som si, že mierime ku kraju, medzi dva kontajnery, za ktorými sa nenachádza žiadna cesta.
"Skôr ako natrafíme na vodu, budeme musieť vyskočiť. Otvoríš dvere hneď ako...."
"Čo myslíš tým, že skôr ako natrafíme na vodu? Máš v pláne z tohto auta spraviť ponorku?"
Toto je to najhoršie čo sa mi asi stalo. Zomriem v prítomnosti idiota.
"Otvoríš dvere a skočíš do vody. Potom plávaj pod hladinu, pokúsia sa nás streliť vo vode."
"Prečo to znie, akokeby si to už niekedy robil?"
Bože, nikdy som od teba nič nechcela. Iba teraz. Jediný krát. Nenechaj ma zomrieť takto. Prosím.
"Pripravená?" Cítila som ako auto ešte väčšmi začalo zrýchľovať a my sme sa blížili ku kraju.
"Nie!" Skričala som.
"Neskoro."
Než som mu mohla povedať čokoľvek iné, cesta spod auta zmizla. Natiahla som sa po kľučke a otvorila dvere. Vyskočila som z auta a dopadla do studenej vody.
Chlad sa rozľahol po mojom tele a ja som na chvíľu stratila všetku orientáciu. Nevedela som či plávam ku hladine alebo od nej.
Vzduch, ktorý som sa snažila udržať v tele sa mi míňal a ja som pociťovala palivú bolesť v očiach.
