Eris. Meno, ktoré doslova znamená chaos.
Lyssa Laurent. Žena, ktorú toto meno vystihuje do bodky a do písmena.
Bodaj by to Killian vedel skôr, ako sa s ňou zaplietol. Kto ale mohol čakať, že mu obráti život naruby?
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
"Lucy?" Pomaly som si k nej sadol na posteľ a prešiel jej po vlasoch.
"Mhm." Zamrmlala do vankúša a otvorila oči.
"Potrebujem niekde ísť a vrátim sa neskoro, takže dneska ostaneš s tetou Lunou. Nezabudni, že máš dnes vyučovanie." Nahol som sa k nej a pobozkal ju na čelo. "Rozumela si aspoň jednému slovu, čo mi vyšlo z úst?"
"Áno." Pretrela si rukami unavené očká. "Teta Luna ma dneska bude strážiť, pretože ideš pracovať."
Nie pracovať, ale to nevadí.
"A máš vyučovanie." Zasmial som sa. "Ešte si pospi." Prešiel som jej rukou cez vlasy a postavil sa. "Budem naspäť čo najskôr."
Zastavil som sa pri Odinovi, ktorý ležal pri dverách a strážil ju. Pohladkal som ho a zašepkal, nech na ňu má dať pozor.
"Oci." Otočil som sa pri dverách, keď som ju započul.
"Áno, princezná?" Nadvihol som obočím.
Lucy sa usmiala a poslala mi vzdušný bozk, ktorý som chytil do ruky a priložil si ho k srdcu. "Mám ťa rada."
"Aj ja teba." S úsmevom som vyšiel z jej izby a zatvoril za sebou dvere.
Neviem čo by som robil, ak by som ju nemal.
*****
Keď som vystúpil z lietadla o päť hodín neskôr, nastúpil som do auta a zamieril do centra mesta, do obchodu.
Zastavil som pri Lily's, čo je kvetinárstvo.
Vstúpil som dnu a nad dverami zazvonil zvonček, čo prinútilo postaršiu ženu za pokladňou sa ku mne otočiť od kvetov.
Sivé vlasy mala zapnuté vo vysokom drdole, ale malé pramienky vlasov jej padali do tváre. Mala na sebe hnedú zásteru, na ktorej bolo napísané meno kvetinárstva.
"Vitajte pri Lily, pomôžem vám?" Usmiala sa na mňa.
"Mám tu objednané kvety na meno Acker." Podišiel som k nej bližšie.
"Oh áno. Stephen, môžeš nám ísť pomôcť?" Ihneď ako to dopovedala sa k nám začal blížiť chlap, ktorý vyzeral, že by mohol byť jej syn. "Tie tri kytice v vzadu. Mohol by si ich doniesť, ja ich nezdvihnem."
"Samozrejme." Usmial sa a zašiel niekde za ňu.
"Musím povedať, nikdy som nerobila takú kyticu ako vám. A k tomu ešte aj tri." Zasmiala sa.
"Som si istý, že sú nádherné." Vytiahol som zo zadného vrecka peňaženku a vytiahol z nej stovku. Hodil som ju do sklenenej nádoby ako sprepitné.
"Oh môj bože, ďakujeme." Chytila sa za hruď žena. "To je naozaj veľkorysé."
"Bolo mi potešením." Keď som to povedal, ten istý chlap, ktorý tu bol, sa vrátil s troma obrovskými kyticami.
