Eris. Meno, ktoré doslova znamená chaos.
Lyssa Laurent. Žena, ktorú toto meno vystihuje do bodky a do písmena.
Bodaj by to Killian vedel skôr, ako sa s ňou zaplietol. Kto ale mohol čakať, že mu obráti život naruby?
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
"Tam máš svoje peniaze." Kývol som hlavou na gauč, na ktorom sa nachádzal čierny kufrík s hotovosťou. Prešiel som ku stolu a sadol si. "Problém?" Spýtal som sa, keď som si všimol ako pečlivo si prezerala peniaze.
"Nechcem ich." Pozrela sa na mňa.
"Prosím?" Zamračil som sa. O čom to do čerta rozpráva?
"Robím si srandu." Zasmiala sa. "Mal si sa vidieť." Ukázala na svoju tvár, kým sa zabávala. "Hneď sa mi bude lepšie spať." Zatvorila kufrík a zobrala si ho do ruky. "Radosť s tebou spolupracovať."
"Kiežby som mohol povedať to isté." Zamrmlal som si popod nos, aby ma nepočula.
"Poď sem." Kútikom oka som si všimol ako sa zohla a započul, ako k nej Odin podišiel. Niečo mu ešte povedala, ale nepočul som ju.
Nechápem čo sa stalo Odinovi. Zvyčajne nenávidí ľudí. Dokonca nemusí ani niektorých ľudí tu. A ju? Pozná ju tak päť minút a už je pri nej viac ako ja. Nepáči sa mi to.
"Uvedomuješ si, že sa rozprávaš so psom, že?" Nie že by som to nerobil niekdy ja sám, ale na ňu sa mi to nehodí.
"Žiarliš?" Zdvihla ku mne pohľad. "Ak by sa ma niekto spýtal, ktorý z vás je viac príjemnejší...."
"Nikto sa ťa ale nepýta." Prerušil som ju, čo ju nachvíľu umlčalo.
Nachvíľu.
"Neviem čím to bude, ale mám taký pocit, že ma moc nemáš v láske." V momente kedy ku mne začala kráčať bližšie som ľutoval, že som ju vôbec pustil dnu. "Ako hovorím, neviem čím to bude. Veď sa na mňa pozri." Sadla si oproti mne a rukami si podložila hlavu.
"Vypadni, než ťa vyhodím ja sám."
Už jej mám plné zuby. Neviem čo si snaží dokázať, ale táto jej hra, alebo čokoľvek čo toto je, ma už nebaví.
"Wau, nesnaž sa byť milý alebo niečo." Odfrkla si a postavila sa. Natiahla sa pre papierik a pero na mojom stole a začala niečo písať.
To zase niečo bude.
"Tu." Podala mu papierik, na ktorej bolo číslo. "Budeš to potrebovať."
"Prečo?" Zamračil som sa.
"Uvidíš. Veľa šťastia s Abrahamom."
Usmiala sa a než vyšla z dverí, pohladkala Odina, ktorý zavrtel chvostom a vyplazil jazyk. Nemyslím si, že som ho videl niekedy tak nadšeného. Zradca.
