Eris. Meno, ktoré doslova znamená chaos.
Lyssa Laurent. Žena, ktorú toto meno vystihuje do bodky a do písmena.
Bodaj by to Killian vedel skôr, ako sa s ňou zaplietol. Kto ale mohol čakať, že mu obráti život naruby?
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
"Hej ty!" Zakričala som na jedného z Killianových bratov a podišla k nemu.
"Mám meno, vieš o tom?"
"Samozrejme že viem." Viem, že má meno. Aké to meno ale je, to je otázka. Killian, Finn, Kai a ten štvrtý. Ako sa volá ten štvrtý, ktorý momentálne stojí predo mnou? Nemám ani najmenšej potuchy. "Videl si Killiana?"
"Myslím, že som ho videl ísť do svojej izby, ale je príliš skoro aby on išiel spať, takže by som si dával pozor, keď budeš otvárať dvere, aby si nevidela niečo, čo nechceš. Ale ak chceš niečo vidieť, moja izba je vždy odomknutá." Žmurkol na mňa a ja som sa vo vnútri povracala.
"Ani v tvojich snoch." Od nechute som sa striasla, ako keby mi mráz prebehol po chrbte a začala som kráčať smerom ku izbám. Jedna z nich predsa musí byť Killianova.
Prešla som okolo svojej izby. Keďže Kai sa nenachádza vo vile, pretože musel na niečo pracovať mimo mesta, nemôžem no pri ničom pristihnúť. Finnovu izbu, ktorá je naproti mne, nemusím ani skontrolovať, keďže viem, že je jeho.
Štvrtý brat je niekde inde ako v izbe, takže ani jeho nepristihnem. To znamená, že sa nemá čo pokaziť. Prechádzala som od dverí k dverám a nezábudala klopať. Naozaj ho nechcem pri niečom pristihnúť.
Všetci vieme, čo toto niečo, znamená.
Po zaklopaní, keď som nepočula žiadne hlasy, som nakukla dnu a zakričala jeho meno.
"Tu!" Konečne ho započula a vstúpila do izby.
Keď som zamierila ku ďalším dverám, spoza ktorých išiel jeho hlas, nezabudla som sa rozhliadnuť po jeho izbe.
Jeho veľká posteľ vyzerala komfortne a mala som najväčšiu chuť na ňu skočiť a rozvaliť sa ňu.
Na moje prekvapenie tu mal menšiu knižnicu a dokonca aj malú rastlinku. Pri nohách postele sa nachádzal pelech, ktorý patril Odinovi.
Malá lampa na nočnom stolíku bolo jediné svetlo, ktoré bolo v izbe, okrem toho, ktoré vychádzalo spopod dverí.
Opatrne som otvorila dvere a pozrela sa dnu. Predo mnou sa objavila nádherná tmavá kúpeľňa.
Všetko sa lesklo a nevyzeralo, že by tu bola čo i len smietka prachu.
Môj pohľad padol na Killian, ktorý kľačal pred vaňou, a na Odina, ktorý v nej stál.
"Mal som na pláne ho okúpať, chceš pomôcť?" Nadvihol obočím.
"Samozrejme." Usmiala som sa a podišla k nim. Pohladkala som Odina a kľakla si na zem.
"Potrebovala si niečo alebo si ho iba hľadala?" Kývol hlavou na Odina.
