Eris. Meno, ktoré doslova znamená chaos.
Lyssa Laurent. Žena, ktorú toto meno vystihuje do bodky a do písmena.
Bodaj by to Killian vedel skôr, ako sa s ňou zaplietol. Kto ale mohol čakať, že mu obráti život naruby?
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
"Prekvapená?" Nadvihol obočím. "Snáď si si nemyslela, že ma už neuvidíš."
"Skôr dúfala." Nadvihla som ramenami. "Želania sa asi v New Yorku neplnia."
Aký som ja len hlupák, čo?
"To ma nesmierne mrzí." Sarkazmus v jeho hlase bolo počuť na kilometre ďaleko.
"To sa stavím." Odfrkla som si.
Nepáči sa mi, že nič nehovorí. Proste sa na mňa pozerá. Ak ma chce streliť, mal by to spraviť. Mám na práci lepšie veci.
Ako napríklad ísť spať.
"Takže?" Nadvihla som obočím.
"Takže?" Zamračil sa.
"Povieš mi prečo si tu? Ak chceš tie zbrane, musím ťa sklamať. Ležia niekde vedľa cesty. Ak ti to pomôže, môžem ti dať smer, kde by sa mali nachádzať. Avšak nič nesľubujem."
"Myslíš si, že nemám dostatok zbraní?"
"Tak v tom prípade...keď si ma chcel vidieť, stačilo povedať." Žmurkla som naňho, čo ho mierne vytočilo. Bolo to celkom vidno. Nemyslím si, že sa to vôbec snažil skryť. Nemá ma moc v láske.
"Pre niekoho, komu na hlavu mieri zbraň si až príliš pokojná."
"Pre niekoho, kto drží zbraň, nemáš kontrolu nad situáciou."
"Myslíš?" Odfrkol si.
"Ja to viem." Hlavu som mierne naklonila do boku. "Chceš vedieť prečo?" Nečakala som na jeho odpoveď. "Pretože toto je moje územie." Ostrú sponu, ktorú som mala vo vlasoch som z nich vybrala. Vlasy mi ani nestačili dopadnúť na ramená a spona už letela priamo na jeho ruku, v ktorej držal zbraň.
V momente ako sa ho spona dotkla, pustil zbraň. Priskočila som k nemu a zbraň zobrala skôr, ako on. Ustúpila som o pár krokov dozadu.
Jeho pohľad sa vrátil z jeho ruky na mňa. Nevyzerá moc nadšene.
"Snaha sa ale cení." Usmiala som sa. "Už ma ale nebaví na teba mieriť. Je to už druhý krát za posledných 24 hodín. Buď opatrný, začínam si myslieť, že sa ti to páči."
"Ak budeš stále rozprávať, radšej ma rovno zastreľ." Hľadala som na jeho tvári náznak srandy, ale nenašla som ho.
"Au." Zamračila som sa. "To nebolo milé."
"Nebolo milé strieľať na môjho brata."
Úžasné. Naozaj úžasné.
Teraz ho budem mať za zadkom, pretože som vystrelila na jeho brata. Nenechá ma na pokoji. Ja by som spravila to isté.
"Nezabila som ho. Mal by si mi ďakovať."
"Choď do pekla."
"Prosím, zaveď ma tam. Znie to naozaj lepšie ako miesta, kde som bola."
