Panický záchvat

1.7K 112 8
                                    

"Hlavu držte hore

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

"Hlavu držte hore. Musíte sa sústrediť na váš cieľ." Hlas Ady sa rozliehal po celej miestnosti.

Bola som tu ja a desať ďalších dievčat. Niektoré boli mladšie, niektoré staršie. Nepoznám ani jednu z nich.

Stáli sme každá pár metrov od seba spriamene, kým Ada chodila po celej miestnosti a vykrikovala rozkazy.

Charles mi sľúbil, že tu bude, ale doposiaľ sa neukázal.

"Zamierte!" Zakričala a všetky sme naraz vytiahli zbraň spoza opasku a namierili priamo pred nás.

Na oko to bol ľahký pohyb, ale v skutočnosti nie. Zbraň bola až príliš ťažká, a nebola som jediná, ktorá s tým mala problém.

Dievča, o niečo staršie ako ja, stalo pár metrov predo mnou. Jej ruka pomaly klesala k zemi, ale snažila sa ju udržať vo vzduchu.

Keď Ada prechádzala okolo každej z nás, zastavila sa pri nej. S paličkou, ktorej koniec bol ostrý, jej rýchlym pohybom poškodila pokožku na ruke.

Dievča syklo od bolesti, ale nič nepovedalo.

"Aby ste všetci pochopili, toto je základná zbraň. Jedna z tých ľahších. Zvykajte si." Vyprskla na dievča a pokračovala v jej chôdzi.

Pomaly sa dostala až ku mne. Celé ruky ma už pálili, ale zbraň som držala priamo pred sebou aj so svojím pohľadom.

Ada sa zastavila vedľa mňa a ja som cítila ako sa zhora na mňa pozerala. Vedela som si predstaviť jej čierne vlasy zapnuté do vysokého drdola. Jej tmavé oči, ktoré sa zarývali až do duše.

"Namier na mňa." Zaváhala som, a to bola chyba. Rýchlym pohybom mi spravila ranu cez líce. "Povedala som, aby si na mňa namierila. Poslúchni." Povedala hrubým hlasom a tentokrát som ju poslúchla.

Otočila som sa do prava, so zbraňou upriamenou predo mnou. Ona ju ale chytila jedným pohybom skôr, ako som na ňu dokázala zamieriť a vykrútila mi ruku. Zbraň som pustila a ona ju zachytila skôr, ako dopadla na zem.

S paličkou, ktorú mala v ruke, mi podkopla nohy a ja som spadla na zem rovno na zadok.

"Úbohé." Odfrkla si. "Rozchod!" Zakričala na všetkých a oni pustili zbrane k telu.

Každý pomaly odchádzal, kým ja som sedela na zemi, s rukou priloženou na krvavom líci.

"Niečo som povedala, nepočula si?" Nezdvihla som k nej zrak. Iba som si všimla tieňu, ktorý ma zakryl. "Budeš plakať?"

"Nie." Zaťala som sánku.

Ostrie sa zjavilo pod mojou bradou, ktorú mi nadvihla a ja som sa na ňu konečne pozrela. "Nie, čo?" Nadvihla obočím.

His assassin #1 ✔️Where stories live. Discover now