Eris. Meno, ktoré doslova znamená chaos.
Lyssa Laurent. Žena, ktorú toto meno vystihuje do bodky a do písmena.
Bodaj by to Killian vedel skôr, ako sa s ňou zaplietol. Kto ale mohol čakať, že mu obráti život naruby?
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
"Kai." Opatrne som zatvoril dvere, za ktorými spala Lyssa.
Vďakabohu, že šiel okolo, aby som nemusel niekoho hľadať po celom dome.
"Do riti, čo sa do čerta stalo tebe?" Zamračil sa a podišiel ku mne bližšie. "Bol si tam celú noc?" Prezrel si dvere za mnou.
"Potrebujem, aby si na ňu na chvíľu dal pozor. Ak sa čokoľvek stane, zavolaj ma. Nebude to na dlho, iba si potrebujem dať sprchu a doniesť jej jedlo."
"A kedy si naposledy spal alebo jedol ty?" Chytil ma za rameno. "Mal by si si oddýchnuť."
"Budem v poriadku. Iba na ňu dozri. Mohol by si to spraviť?"
"Áno, samozrejme. Neponáhľaj sa, postarám sa o ňu." Pokúsil sa o úsmev a zložil jeho ruku z môjho ramena. Prešiel okolo mňa a potichu vošiel do jej izby, zatvárajúc za sebou dvere.
Ťažko som si vydýchol, keď som začal kráčať do svojej izby.
Nespal som celú noc. Nemohol som. Pocit, že by som sa nezobudil, ak by ma potrebovala, mi nedal spať. Iba som zatvoril oči a počúval jej dýchanie.
Každou hodinou ale vyzerala horšie a horšie. Mrmlala si niečo popod nos a stláčala mi ruku, na ktorej to doteraz vidno.
Párkrát sa zobudila s výkrikom, ale ihneď som ju upokojil.
Luna pri nej bola raz, keď si všimla, že nemám v pláne od nej odísť, ubezpečila ma, že niečo z Nyx ešte dostane.
Ak ale môj plán bude fungovať, Nyx nebude potrebná.
Než som vošiel do sprchy, započul som svoj mobil, ktorý začal zvoniť. Zdvihol som ho a z druhej strany sa ozval Simon.
"Mám jeho číslo, už som ti ho poslal." Hneď ako to dopovedal, pípla mi správa.
"Ďakujem, dlžím ti." Povedal som unavene.
"Si v poriadku? Znieš divne."
"Trochu unavený, ale budem v poriadku. Práve som si chcel ísť dať sprchu, potrebuješ ešte niečo?" Rukami som si prešiel po tvári.
"Beriem to tak, že teraz nemáš čas sa stretnúť, ale keď áno, zavolaj mi. Dlho sme sa nevideli."
"Samozrejme, vidíme sa neskôr." Zložil som a otvoril som jeho správu. Vytočil som číslo a čakal kým to zdvihne.
Nemám náladu sa s ním dlho dohadovať, čaká ma sprcha. Buď pomôže alebo nie. Ak nie, neviem čo mi ostáva.
"Áno." Započul som jeho hlas z druhej strany.
"Charles Murphy?"
"Kto sa pýta?"
"Máme spoločnú známu. Stretli sme sa v jej byte, po tom, ako bola zranená." Na druhej strane som započul šušťanie a zatvorenie dverí, a až potom prehovoril.
