Eris. Meno, ktoré doslova znamená chaos.
Lyssa Laurent. Žena, ktorú toto meno vystihuje do bodky a do písmena.
Bodaj by to Killian vedel skôr, ako sa s ňou zaplietol. Kto ale mohol čakať, že mu obráti život naruby?
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
"Nechceš mi povedať kde si sa to vyparila? Kam si to utekala?" Len ako som prišla naspäť do klubu, Luna ma začala zaťažovať otázkami.
"Nikde." Vychŕlila som. Nie je dobrý nápad jej povedať pravdu. Najprv by zabila Killyho a potom mňa. Nie ďakujem.
"Takže som videla prízrak, ktorý čírou náhodou vyzeral ako ty?" Ruky si preložila na prsiach a neveriacky nadvihla obočím.
"Mala si naozaj veľa drinkov." Nemala. "Keď sme pri tom, prečo si nedáme ešte jeden?" Ak sa nebudeš pýtať otázky, kľudne aj zaplatím.
"Nedáme? Aj ty?" Zamračila sa.
"Myslela som teba." Podišla som k nej a chytila ju pod ruku. "Ideme." Začala som ju ťahať k baru.
Jedna noha pred druhú. Nie to tak ťažké, že?
Je, keď sa s niekým zrazíte a on na vás vyleje celý obsah pohára.
"Príjmite moje ospravedlnenie." Započula som mužský hlas, kým mi z hrudníka na zem kvapkal alkohol.
Chcem odtiaľto už odísť. Tento klub prináša smolu.
Premiestnila som pohľad na Lunu, ktorej sa buď chcelo plakať alebo smiať. Myslím si, že je to tá druhá možnosť.
"Tu máte, možno to pomôže." Z obleku si vybral vreckovku, ktorú mi podal.
Vtedy som si všimla jeho tvár. Ostrú sánku, ktorá sa nedala prehliadnuť. Bola hladká ako decká prdelka. Jeho tmavohnedé oči boli prilepené na mojej tvári, ako keby sa snažil niečo z nej vyčítať. Čierne vlasy, ktoré boli miestami šedivé mal začesané dozadu. Musel mať niečo nad štyridsať.
"Nie ďakujem." Chytila som kraje koženej bundy a vyzliekla si ju, než bude ešte viac špinavá ako je. Tričko, ktoré bolo na ramienka, mi odhalilo ramená a celé ruky.
Zdvihla som pohľad ku chlapovi, aby som zistila, že jeho pohľad je už niekde inde. Presnejšie na mojej ruke, kde sa nachádza tetovanie hada. Pečlivo si ho prezeral.
"Problém?" Nadvihla som obočím.
"Ani v najmenšom." Zdvihol ku mne zrak a usmial sa. "Simon Jones." Predstavil sa. "Dlho som nevidel niekoho z vás sa potulovať v týchto miestach." Pozrel sa na Lunu a prebehol po nej pohľadom.
"Odchádzame." Povedala som prísne, pozerajúc sa mu priamo do očí. Otočila som sa na päta a začala kráčať ku východu, s Lunou v pätách.
Ten chlap presne vedel kto sme. Je to mierne znepokojujúce. Možno to bola ale iba moja predstavivosť. Možno nič nevie a so mnou sa hrá moje podvedomie. Je to možnosť, ktorú nemôžem vylúčiť.
Keď som vyšla vonku, ovalil ma chladný vzduch New Yorku. Ak sa to dá nazvať vzduchom. Väčšinou sú to plyny z áut.
"Kľúče." Nakázala som Lune, ktorá sa mnou kráčala. Ihneď mi ich podala a nasadli sme do auta.
