Azyl ✔

49ǂ Arkadian and Spy

„Nestiahnem sa z boja ani keby mi šlo priamo o život," precedila pomedzi zuby. „No s Heylelom na ich strane sa zrejme už presunuli do Nythie pomocou tieňov. Ako ich chceš predbehnúť?"

„Eternál!" zvolal Kai odrazu, keď si niečo uvedomil.

„A je to jasné. Náraz mu navždy zničil jeho hlavu," pokrútila nad ním hlavou Nisa a Solomon sa uškrnul.

„Mortalis. Bola tu Mortalis. Pamätám si, ako prišla... no nevzala si nikoho."

„Nie, iba zastavila Heylela, aby narobil ešte väčšie škody. Čudujem sa, že sa nezjavili proroci. Tí najviac neznášajú, keď mocné bytosti zasahujú do diania smrteľníkov."

„Nemám rada Ženu v bielom. Vždy má výraz, akoby bola lepšia než my všetci ostatní," zahundrala Nisa.

„Raz sa zjavila Tobiasovi a mne. Na začiatku našej cesty," zaspomínal Solomon a zalesklo sa mu v očiach. „Keď sme si ešte naivne mysleli, že sa dostaneme na sever, zrušíme kliatbu a vrátime sa k našim starým životom."

„Je mi to ľúto, Solomon, no tvoj starý život už neexistuje. Teraz si Lovcom z Aldevaru," povedal mu pomaly a ticho Kai. Konečne Solomon bojoval po ich boku a plánoval veci s nimi. Nechcel ničím zničiť to, čo si vybudovali.

„Ten život skončil dávno predtým. Keď ma V'alak označil. Keď Civilizovaní donútili nevinných ľudí spolupracovať s nimi. Keď Nikto ukradol Relikviu. A keď..." zvyšné slová sa zasekli vo vzduchu, no traja Lovci pochopili, čo chcel povedať. A keď Lovci z Aldevaru vypálili mesto Asterling, ktoré nazýval domovom, spolu s ľuďmi v ňom. Kai azda po prvýkrát vo V'alakových službách pocítil ľútosť nad vykonaným rozkazom.

„Som rád, že si na našej strane," povedal po chvíli Kai vážne.

„Nie je čas hrať sa na strany. Ak si nebudeme pomáhať, tak zomrieme. A akosi nemám chuť pozerať sa, ako umierate."

„Veď aj ty si nám prirástol k srdcu, šteňa."

„Mohla. By. Si. Ma. Láskavo. Prestať. Volať. Šteňa? Myslím, že som preukázal, že som dosť zdatný na to, aby si s tým prestala. Nezomrel ani jeden Civilizovaní, dobre?" na zdôraznenie svojich slov pichal prstom do vzduchu. „Na to si vždy spomeň, keď to slovo budeš chcieť vysloviť."

„Aké?"

„Ty vieš aké!"

„Myslíš šteňa?"

„A dosť. Solomon má pravdu, preukázal, že je jedným z nás," zastala sa ho Amalthea.

„Tak som to úplne nemyslel," zamrmlal menovaný a Kai si domyslel, že sa stále považuje za človeka, ktorý patrí k svojej ľudskej rodine.

„Čo ti ja viem? Keby nechal zomrieť aspoň niekoho z Ligy, tak by som ho pokojne aj vybozkávala. Ale čo mám z toho, že sú všetci z nich nažive?"

„Už sme prišli o Rothschilda a Sinclairovú," pripomenula jej Amalthea. „V'alak vyzeral spokojne, keď videl, že ostatní sú v poriadku. Sú našim jediným prostriedkom pre spojenectvo s Ligou. A keďže sme nikdy neboli slabší než teraz, tak potrebujeme každého spojenca, aj tých nechcených."

„Fajn, fajn, gratulujem, už viacej nie si šteňa. Odteraz ťa budem volať tvojím obyčajným, nudným menom, nech sa páči."

„Ďakujem, to je od teba nesmierne milé," zatiahol sarkasticky a keď sa otočil ku Kaiovi, jeho hlas neniesol žiadnu stopu výsmechu. „Kým si bol v bezvedomí, zmeškal si pár vecí. Ošetrili sme ranených, pochovali mŕtvych," zažiarilo mu v očiach a Kai si domyslel prečo. Solomon videl, ako magický pohreb bojovníkov a ešte stále sa mu odrážalo svetlo ich duší v očiach. „Zhodnotili sme situáciu a je príšerná. S tebou pri vedomí sme pripravení pokračovať v ceste. Niektorí nie sú stále schopní kráčať sami, no s pomocou pochod zvládnu. V'alak rozhodol, že sa musíme pohnúť ďalej."