His assassin #1 ✔️

Lucy

"Pripravená?" Zastavili sme sa pred dverami a Chloe iba prikývla. Zazvonila som, čo bolo počuť spoza dverí a netrvalo dlho, než som započula kroky a dvere sa dokorán otvorili.

Stáli v nich muž a žena, ktorým sa do očí vtiskli slzy, keď ich pohľad padol na Chloe.

"Och môj bože." Žena vyšla z domu a pevne objala Chloe. "Tak sme sa báli."

"Kto ste?" Mužský hlas mi zaznel v ušiach. Zdvihla som pohľad od Chloe mi dverám.

"Toto je všetko, čo potrebujete vedieť." Podala som mu modrú zložku s papiermi. Určite ste kontaktovali políciu, sú tam pre ňu všetky informácie. Taktiež peniaze, ak sa rozhodnete odísť."

"Odísť? Prečo?" Zdvihla ku mne pohľad staršia žena.

"Všetko je to v tomto." Zložku mi konečne zobral z rúk chlap. "Môžem vás ale ubezpečiť, že vaša dcéra je v poriadku. Nič sa jej nestane." Usmiala som sa na Chloe.

"Ste s FBI alebo..."

"Niečo také." Prerušila som ju. "Drž sa Chloe. Pekný večer." Rozlúčila som sa s nimi a začala kráčať preč od ich domu.

"Lyssa!" Zastavila som sa a otočila sa naspäť na Chloe, ktorá ku mne utekala a silno ma objala. "Ďakujem."

"Postaraj sa o seba, Chloe." Odtiahla som sa od nej. "V tých papieroch čo som dala tvojmu otcovi je moje číslo. Ak sa ti niečo nebude zdať v poriadku, neboj sa zavolať. Prídem ihneď."

Usmiala sa na mňa, než sa rozbehla naspäť k domu, ku svojim rodičom.

Posledný krát som sa na nich pozrela, než som sa vrátila do auta.

"Si v poriadku?" Pozrela som sa na Killiana.

"Samozrejme." Pokúsila som sa o úsmev.

Ale to je lož. Nie som v poriadku. Aj keď som rada za tie dievčatá, ktoré sa vrátia ku svojim rodinám, ja takú možnosť nemám. A ani nikdy nebudem mať.

*****

Nakoniec v aute už ostala iba Lucy. Ellie a Grace sme bez problémov dostali k ich rodinám.

Vrátila som sa naspäť do auta, keď som sa rozlúčila s Ellie a jej rodičmi a pozrela sa na Lucy, ktorá bola v klbku na zadných sedačkách.

"Lucy?" Zdvihla ku mne pohľad. "Vieš, že sa nemusíš báť, že? Dostaneme ťa naspäť k rodičom." Pokúsila som sa o úsmev.

Vyšli sme z príjazdovej cesty a zamierili na poslednú adresu na papieri.

"Si si istý, že sme na správnom mieste?" Pozrela som sa z okna a prečítala tabuľu na bráne. Je to sirotinec.

"Luna poslala túto adresu." Vypol motor a pozrel sa dozadu na Lucy. "Bývaš tu?"

Lucy mu na to iba prikývla so smutnými očami.

"Tak poďme." Natiahol sa ku dverám, ale zachytila som jeho ruku. Zmätene sa na mňa pozrel.

"Nemôžeme ju tu nechať."

"Lyssa, je dieťa. Nájde dobrý domov."

Pozrela som sa naspäť na Lucy a moje srdce pukalo pri myšlienke, že by som ju tu nechala. Išla som tu s tým, že ju vrátim k jej rodine a nie do sirotinca.

"Ideme naspäť do hotela."

"Lyssa..."

"Jedna noc." Prerušila som ho. "Je neskoro. Rozhodneme sa čo s ňou zajtra."

Váhal, dokým sa nepozrel na ňu, a potom naspäť na mňa. Frustrovane vydýchol a naštartoval.

"Ďakujem."