His assassin #1 ✔️

Dôvera

"Čo chceš?"

"Vybrala si čip." Ostal ticho. "Beriem to tak, že vieš, čo to znamená. Teraz máme dve možnosti..."

"Som na ceste." Prerušil ma a ihneď aj zložil.

Tak to bolo rýchle.

*****

Vyšiel som zo sprchy v uteráku a na moje prekvapenie mi na posteli sedela Luna.

"Niečo potrebuješ?" Zdvihla ku mne pohľad, keď som prehovoril.

"Nič som z nej nedostala. Neviem čo bude robiť."

"Mám plán." Prešiel som okolo nej do skrine a vybral si tepláky s tričkom, aby sa mi pohodlnejšie sedelo pri Lysse.

"Aký plán?"

"Charles Murphy."

"Si šialený?" Postavila sa a zjavila sa vedľa mňa. "Priviesť ho tu, keď tu je Nyx? Je jedno ako veľmi mu záleží na Eris, stále je jeden hlavný z bielych hadov. Ak ju tu nájde...."

"Ak." Prerušil som ju. "Nemá dôvod prečo by ju tu hľadal. Pomôže nám zachrániť Eris a vypadne."

"A ak nie?"

"Tak nájdem iný spôsob." Prešiel som okolo nej ku dverám a otvoril ich pre ňu. "Choď skontrolovať Eris s Kaiom, hneď tam budem."

"Toto je blbý nápad." Prešla ku dverám.

"Je zatiaľ jediný, ktorý máme." Zatvoril som za ňou dvere a začal sa prezliekať.

Vypol som si zvonenie, aby nezobudilo Lyssu a zamieril naspäť k nej.

Lunu som našiel pri Lysse, ako jej držala ruku a niečo šepkala, kým Kai sedel v stoličke a pozeral sa von oknom. Keď si ma všimol, postavil sa a prešiel ku mne.

"Postarám sa o dnešnú schôdzu. Nič sa ale nebude ďalej plánovať bez teba. Viem ako to chodí." Potľapkal ma na rameno, keď okolo mňa prechádzal preč z izby.

Zastavil som sa vedľa Luny. "Bude v poriadku."

"Je to moja vina." Zašepkala.

"Áno, je." Pozrela sa na mňa. "Je tvoja vina, že všetci v bielych hadoch sú tak na hlavu, aby dali ľudí začipovať ako psov. Plus pridať keď, ktorý ich pomaly zabíja. Mne to znie tak, že to je naozaj tvoja vina." Ruky som si preložil na hrudi.

"Ale ak by som neutiekla...." Postavila sa, a až vtedy som si všimol slzy v jej očiach.

"Časom by to spravili aj tak." Prerušil som ju.

"Ale ak zom...."

"To sa nestane." Znova som ju prerušil a chytil ju za ramená. "Postarám sa o to, že sa z toho dostane."

Podišla ku mne ešte bližšie a objala ma. Ruky si obmotala okolo môjho krku a znova prehovorila. "Ďakujem."

Ak by len vedela, že toto nerobím pre ňu, ale pre seba. Nemôžem nechať Lyssu zomrieť.

"Moje srdce sa asi roztopí." Obaja sme sa od seba odtiahli a pozreli sa na Lyssu, ktorá sa usmievala od ucha k uchu, aj keď bola v bolestiach. "Nie, neprestávajte. Objímte sa znova, bolo to zlaté."

"Mrcha." Zasmiala sa Luna a utrela si slzy.

"Aj ja ťa mám rada."

Kým sa oni dve urážali, všimol som si, že jej pokožka sčervenela. Podišiel som k nej a priložil ruku na jej čelo.

"Horíš."

"Aj ty." Žmurkla na mňa.

"Naozaj? Teraz?" Nadvihol som obočím  a otočil sa k Lune. "Môžeš doniesť misku so studenou vodou a handru?" Iba prikývla a vytratila sa z izby.