His assassin #1 ✔️

Bláznivý plán

Aj s vodou v ušiach som ale započula výstrely, ktoré ma len tak tak míňali. Voda ich o čosi spomalila, ale aj keby ma trafili, bola by to nepekná rana.

Konečne som sa našla a všimla si auta, z ktorého som vyskočila. Pomaly sa potápalo a mňa zaujímalo, kde sa nachádza Killian, a či stihol vyskočiť.

Ak zomrel, nezomriem predsa aj ja.

Začala som plávať ku dreveným stĺpom, ktoré neboli tak ďaleko odomňa. Predpokladám, že to je molo. Môžem sa tam nadýchnuť bez toho, aby ma videli.

V momente ako som vyplávala na hladinu som si uvedomila ako veľmi milujem kyslík. Zhlboka som sa nadychovala.

Chlad, ktorý som pociťovala pred chvíľou sa už ale zdal nepodstatný. Pozerala som sa na hladinu vody a snažila sa nájsť nejakú stopu po Killianovi, ale zatiaľ nič.

Na rampe, z ktorej sme zleteli, stáli dvaja muži so zbraňami namierenými na hladine. Nestrieľali, iba sledovali hladinu vody a čakali, než sa niekto vynorí.

Z diaľky som započula šum vysielačky, ktorú jeden z nich zdvihol k sebe a niečo povedal, než sa obaja otočili a odišli.

"No tak Killian." Povedala som si pre seba. "Kde si?" Na hladine bolo vidno iba bubliny, ktoré predstavovali ostávajúci vzduch z auta.

Bol by hlúpy nápad ho ísť hľadať. Nič mu predsa nedlžím. Zhodil nás oboch do vody. S autom!

Nie. Nepôjdem ho zachrániť.

Nie. Nikam nejdem.

Nie. Nebudem mu pomáhať.

V žiadnom prípade.

Ugggghh.

Niekto ma streľte do hlavy, pretože ho tak nemôžem nechať.

Pripravená sa znova ponoriť a ísť ho hľadať, ma zastavila ruka na mojom zápästí.

Otočila som sa, len aby som našla Killiana tesne vedľa mňa.

Otvorila som ústa, aby som mu niečo povedala, ale na ústa mi priložil ruku a tým ma umlčal.

A on nemá rád kontakt, čo? Ja sa ho nemôžem dotknúť, ale on mňa áno?

Má tri sekundy kým sa mu do nej zahryznem.

Druhou rukou, ktorou ma pred chvíľou držal, si priložil prst na pery v znamení, aby som bola ticho. Následne ukázal na drevenú platformu nad nami.

Zdvihla som pohľad smerom kde mieril jeho prst a všimla si dva páry čiernych topánok takmer nad nami.

Killian zložil ruku z mojich úst. "Počkáme." Zašepkal až tak veľmi, že som ho ledva počula ja.

Iba som prikývla a znova sa pozrela na páry topánok. Ako dlho tam budú stáť? Začína mi byť znova zima. Pery mám určité už celé modré.

Killianove sú. Majú jemný nádych modrej. Vlasy mal prilepené po celej tvári, ja som nemohla vyzerať inak.

Pomaly si rukou vošiel do vlasov a odhrnul si ich z tváre. Všimla som si, ako sa naply jeho svaly pod košeľou.

Počkať. Kedy si dal dole sako?

Striasla som hlavou, keď som sa uvedomila, že sa až príliš dlho pozerám na jeho telo.

"Asi sa utopili." Ozvalo sa nad nami.

"Ak nie, určite sme ich trafili. Nedostanú sa ďaleko." Povedal druhý a začali kráčať smerom preč. Ich kroky boli čoraz ďalej a menej hlasné.