Angel of Apocalypse 2

#14.4

Life between monsters

Rýchlo sa obzrela po bielom mieste, aby zistila kde sa nachádza. Videla všade len biele steny a nikde žiadne okná, či dvere. Len holé steny. Jej strach vstúpol. Čo sa muselo stať, aby sa dostala na toto miesto? Stala sa človekom a ako smrteľník zomrela?
Nič jej nedávalo zmysel. Aj keby zomrie ako človek, Michael by našiel spôsob, ktorým by ju do neba nepustil. No ona tu bola. Holé steny bielych chodieb jej dali dosť najavo, že je tam odkiaľ jej matka dávno odišla.

Ešte raz sa obzrela. Tentoraz obozretne, aby niečo nevynechala. Na nebo tam bolo neobyčajné ticho. Ani stopy po anjeloch. Nikde žiadna armáda. Nikde žiadne nástrahy. Čo bolo divné. Bolo tam nezvyčajné ticho, ticho ako pred búrkou.

,,Čo sa tu deje?" spýtala sa Sofia a opatrne sa vybrala po chodbe.

Jej kroky sa v tom tichu ozývali. Bolo to až strašidelné. Ona jediná v nebi. Žeby všetci anjeli padli? To sa jej nezdalo. Boh by to nedopustil. Potreboval nejakú poistku, aby mal dej do knihy.

Zastavila sa na križovatke. Obzrela sa. Vľavo nič a ani vpravo. Ktorým smerom by sa mala vydať?

Nervózne vkročila na cestu vľavo. Pomalými krokmi sa pohybovala dopredu a rozmýšľala, čo ju tam môže postretnúť.

Po pár krokoch sa ocitla na ďalšej križovatke. Tentoraz sa rozhodla ísť vpravo. Dúfala, že čoskoro nájde niekoho kto jej povie, prečo je nebo prázdne.

No nikoho nevidela. Aj keď kričala. Spoločnosť jej robila jej vlastná ozvena. A musela si priznať, že prázdne nebo je oveľa strašidelnejšie ako nebo plné anjelov.

,,Haló! Je tu niekto?" kričala.

Ale nič. Žiadne hlasy. Len jej ozvena.
Kráčala ešte chvíľu. Keď sa zastavila na konci cesty. V slepej uličke. Vzdychla si a rozprestrela ruky. Už len to jej chýbalo. Aby v nebi zablúdila.

,,Vážne tu nie je niečo v poriadku!" povedala si.

Chcela sa otočiť a vrátiť. Možno niekde zle odbočila. Ale zastavili ju biele dvere, ktoré sa tam zrazu zjavili.

,,Čudné," povedala si.

Ako biele dvere čudné v nebi neboli. Veď ich tam bolo milión miliónov. Ale čudné bolo to, že sa tam objavili z ničoho nič. Akoby čakali ukryté len na ňu a teraz sa jej objavili.

Sofiu prepadol strach. Čo ju za tými dverami čakalo? Nejaká vízia? Alebo nájde svoju dcéru? Bude zdravá? Bude chorá? Nájde to, čoho sa najväčšmi obáva? Že Lucifer objavil Avu a zobral si jej moc?

Roztrasenú ruku opatrne položila na kľučku. Stlačila ju a dvere sa nehlučne otvorili. Dvere zalialo svetlo a ona na slepo vkročila dnu. Dvere za ňou sa nehlučne zatvorili.

Obzrela sa. Videla mnoho políc s knihami, veľký stôl s mapou, stoličky a nad hlavou balkón. Bola v bunkri. Ale ako sa tam dostala? Keď bola v nebi? Nemohla prechádzať dverami a svetmi ako duch. Ak bola smrteľná.

,,Haló?" zakričala do prázdna.

Dúfala, že sa jej tentoraz niekto ozve. Ale nič. Ozývala sa jej len jej prázdna ozvena. Toto už začína byť fakt čudné, pomyslela si a tep sa jej zvýšil. Ak bolo niekde ticho ako pred búrkou, mohlo to znamenať len jednu vec. Niečo zlé sa niekde deje. A ona musela zistiť kde.

Otočila sa, že prejde schodmi na balkón a skúsi nájsť chlapcov. Možno by jej tí povedali čo sa to tam deje.
Nepočítala však len s jednou vecou.