Síce sa podarilo zničiť démona, ktorý mal na svedomí tristo anjelov, ale podarilo sa zastaviť rituál?
A čo ak niekto je až príliš podobný veľmi známej osobe, ale tvrdí, že je niekto iný?
Podarí sa lovcom vyriešiť problém s narušením síl medzi anje...
Rowena pri Sofii sedávala každý deň. Každý deň sa s ňou rozprávala. Hovorila jej o malom dievčatku, ktoré stihlo za pár dní vyrásť ako z vody. Čo Rowenu prekvapilo a kvôli tomu musela urobiť isté opatrenia. Za týždeň dievčatko vyzeralo ako jednoročné. A ak by bolo stále v nemocnici nepomenované, doktorom by to už prišlo podivné. Preto Rowena podpísala papiere. Meno mu ešte nedala. To mu mala dať matka. A dúfala, že sa čoskoro zobudí, aby ju mohla pomenovať.
Tiež na doktorov použila kúzlo, ktoré ich nútilo myslieť si, že od narodenia dieťaťa ubehol rok.
Rowena sa každý deň snažila upokojiť plačúce dieťa. Ale dieťa sa upokojiť nechcelo. Svojím plačom volalo svoju matku. A čarodejnica nevedela ako jej má vyhovieť.
Jedného dňa, keď sa malému dievčatku podarilo z únavu trochu zaspať, si Rowena sadla k Sofii na posteľ a jemne ju chytila za ruku. Toto robievala každý deň. A každý deň dúfala, že to vyjde.
,,Sofi, ak ma počuješ... Prosím stisni mi ruku!" povedala jej a oči uprela na malé dievčatko spiace v matkinom náručí.
Sestričky ho tam jemne uložili, aby aspoň takto boli matka a dcérka spolu.
,,Prosím, Sofi. Vráť sa nám. Tvoja dcéra ťa potrebuje!" povedala jej.
Sklonila tvár a nechala slzám voľný priechod. Trhalo jej srdce vidieť takto matku úbohého dieťaťa. Trpeli obe. Dieťa nemalo matku. Nebolo pokojné. A matka bola v kóme. Nemohla vidieť a ani počuť svoje dieťa.
,,Prosím, Sofi!" vzlykla Rowena.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
,,Stále nič?" zjavil sa v izbe Crowley.
Každý deň sa zastavil v izbe a pýtal sa rovnakú otázku. ,,Stále nič?" Každý jeden boží deň dúfal, že by sa mohla Sofia prebrať. Potrebovali ju tu. Nebola nepotrebná i keď si myslela, že nepotrebná je.
Crowley vstúpil do nemocničnej izby, no pred tým si ešte dobre obzrel chodbu s lekármi, sestrami a pacientmi. Na každého sa mračil. V každom videl hrozbu. Najmä teraz keď mala Sofia čo by posledný tenebris dieťa a nikto nevedel čím to dieťa je. Samozrejme, Crowley by aj uvítal keby je maličká človekom. Ale už z jediného pohľadu na ňu mu bolo jasné, že na človeka môže zabudnúť. Už za týždeň sa podobala na jednoročné dieťa a to znamenalo len jedno. Zrýchlený rast. To mohlo znamenať len dve veci. Že maličká mohla byť nephilimom alebo tenebrisom. To však nebude vedieť pokiaľ sa úplne nepreukáže.
Rowena vzala malú, ktorá sa zatiaľ stihla prebudiť, na ruky a snažila sa ju trochu upokojiť. Ale maličká ju nepočúvala. Chcela len hlas jednej osoby počuť. A tá sa zatiaľ odmietala zobudiť.
,,Tíško, maličká!" tíšila ju Rowena a vyzerala aj dosť zničene.
Crowley si to na svojej matke všimol. Ako keby vôbec nespala a svoje oblečenie mala už asi druhý deň. Ona snáď tú nemocnicu neopúšťa, pomyslel si bývalý kráľ pekla a zamračil sa na matku.
