Angel of Apocalypse 2

#5.1

Kidnapping

Prešlo niekoľko hodín a Sam sa nevracal. Dean si oňho začínal robiť starosti. Odlepil oči od počítača a rozjedeného koláča, ktorý akoby stále prosil, aby ho dojedol.
,,Možno nabudúce!" povedal si Dean a malinový koláč odložil.

,,Niečo sa stalo. Cítim to!" dodal si.

Chytil do ruky telefón a našiel si bratovo číslo. Vytočil ho. Mobil zvonil. Ale nik ho nechytal. Počul len Samov záznamník. Vypol ho a skúsil znova. Stále nič. Len záznamník.

,,Čo sa stalo?" spýtal sa Dean a už začínal mať vážne obavy.

Sam by mu zavolal ak by niečo našiel. Zavolal by mu aj keď by nič nenašiel. Vždy by o sebe dal vedieť. Jediná vec, ktorá mu v tom mohla zabrániť, bola tá, že sa mu niečo stalo. Alebo sa dostal do problémov a niekto ho niekde drží a on nemá signál.

Dean, spamätaj sa. Nemysli hneď na to najhoršie, pomyslel si. Vstal, obliekol si bundu, prezrel si zbraň. Musel nájsť Sama. A to znamenalo ísť na posledné miesto, ktoré navštívil. A tým miestom bola knižnica. Vraj je tam väčší pokoj.

Zobral si... Vlastne nezobral. Sam mu jeho auto zobral. Musel ísť pešo. Nadával. Do knižnice to bolo na dlho. Mohol by zavolať Castielovi a Gabrielovi. Ale nechcel ich otravovať, keďže tí sa zaujímali o Lucifera. Možno by mu mohla pomôcť Larra.

Zbláznil si sa, Dean? Chceš, aby ťa na mieste zabila, keď ani nepotrebuješ jej pomoc, pomyslel si. Na Larru ihneď zabudol. Vedel si predstaviť aké haló by robila, keby jej povie, že by chcel ísť do knižnice ale nechcelo sa mu ísť po vlastných.

Tak si vzdychol, do rukáva bundy si strčil ešte aj čepeľ. Len pre istotu. Zbraň bola zbraň a on sa tak cítil bezpečnejšie. Otvoril dvere na izbe a vyšiel. Prešiel chodbou, okolo recepcie, kde by sa bol za iných okolností zdržal pri krásnej brunetke. Lenže teraz mal plnú hlavu Sama a toho, čo všetko sa mu mohlo stať. Vyšiel na ulicu a ihneď sa pustil do behu, do knižnice.

Dúfal, že mu beh zvráti myšlienky na to najhoršie. Lenže byť ticho a mať okolo seba ticho, čo bolo až nezvyčajné ticho, ho prinútilo, aby myslel na rôzne scenáre toho najhoršieho, čo sa mohlo Samovi prihodiť. A on ani jednu z tých možností nechcel pripustiť.

,,Nie. Spamätaj sa! Samovi sa nič nestalo!" hovoril si.

Snažil si nahovoriť nejakú pravdu, aby mal menej starostí. Aby nové starosti zahnal. Ale stále sa k nim jeho mozog vracal. Vytváral nové scenáre čo sa mohlo jeho malému bratovi stať. Rozmýšľal nad všeličím. Aj nad tým, že nejaký démoni nútia jeho brata piť démoniu krv ako kedysi Ruby. Aby mal svoju moc, aby sa im ho podarilo zmanipulovať a aby sa postavil na Luciferovu stranu. Aby mu povedal áno a spustil novú apokalypsu.

,,Samovi sa nič nestalo. Určite je v poriadku. Len sa mu niekde podarilo zbaliť akúsi kočku!" nahováral si Dean.

Však jeho malá časť duše tomu neverila. Bola si istá, že sa Samovi niečo stalo.

Tieto myšlienky Deana prenasledovali až pokiaľ nevstúpil do knižnice. Tam akoby sa rozplynuli. Dean sa však nad tým nezastavoval. Musel nájsť Sama. Nejaké myšlienky ho teraz nezaujímali.

Prešiel okolo starej knihovníčky, ktorá ho orlím zrakom pozorovala a tiež si ho obzerala dosť podozrievavo. Vedela o koho sa jedná. Len ho nečakala tak skoro. Od Ases nemala žiadne pokyny, čo robiť ak príde straší lovec. No rozhodla sa, že nebude robiť nič. Lovec môže nájsť brata aj sám. Nemusí mu pri tom ona ako démon pomáhať.

Dean prechádzal chodbičkami tvorené policami kníh a obzeral sa. Knižnica bola tichá a prázdna. Nečudoval sa, že sem Sam išiel. Preňho ako pre pšrta to bolo ideálne miesto najmä bez jeho kecov a nadávok.