Angel of Apocalypse 2

#10

,,Volá sa Ava Sofia Winchesterová!"

Celý čas ako prebiehal pôrod bola Rowena spolu so Sofiou. Chcela byť jej oporou. Keď sa pôrod skomplikoval, čakala tých niekoľko hodín aby sa usitila, že matka a dieťa budú v poriadku. Ale to, čo jej lekár po dlhých hodinách v tmavej noci povedal ju uderilo ako blesk. Lekári sa museli rozhodovať medzi životom matky alebo dieťaťa. A vybrali dieťa.

Keď to Rowena počula, musela si sadnúť. Jej srdce sa na chvíľu zastavilo a dych sa jej zasekol v hrdle. Museli rozhodovať... Dieťa alebo matka... Vybrali dieťa... Tie slová sa jej v hlave opakovali ako keby boli vyrité na gramofónivej platni. Nemohla tomu uveriť. Dieťa žije. Matka je...

,,Čo sa stalo?" bolo prvé na čo sa zmohla, keď sa ako tak spamätala.

Videla Sofiu tesne pred pôrodom. Mala bolesti. Ale nevyzeralo to tak, že pôrod sa skomplikuje a potom takto dopadne.

,,Matke hromadne zlyhali orgány. Snažili sme sa zachrániť ich obe. Ale nešlo to. Je mi to ľúto, pani MacLeodová" povedal jej lekár.

,,A dieťa?" spýtala sa Rowena.

Slzy mala v očiach. Dieťa prežilo. Matka nie. Sofii sľúbila, že ak by sa jej čokoľvek stane, dieťa vychová. A to teraz urobí. Postará sa o jej dieťa a postará sa o to, aby vedelo kým bola jej matka.

,,Žije a je úplne zdravé!" usmial sa lekár.

Ale bol to smutný úsmev. Ľutoval, že nedokázal zachrániť aj matku. Mala ešte celý život pred sebou.

,,Podobá sa na matku," dodal.

,,Je to dievčatko alebo chlapec?" spýtala sa Rowena s uslzenými očami.

,,Die-" lekár bol prerušený sestričkou, ktorá za ním dobehla.

,,Doktor, matka žije!" povedala zadýchane a ledva počuteľne ale lekár aj Rowena to zachytili.

Lekára to zaskočilo a v Rowene sa rozhoril malý plamienok nádeje, že dieťa predsa len nebude vyrastať bez matky.

,,Ako je to možné?" spýtal sa lekár sestričky.

Sám predsa určil čas jej smrti. Nebolo možné, aby sa pomýlil. Keď je človek raz mŕtvy, tak je mŕtvy. Neožije ako zombie.

,,Možno ju priviedol plač jej dieťaťa," odvetila mu sestrička.

Lekár šiel spolu s ňou na operačný sál. Musel to vidieť a zároveň potvrdiť, že matka žije. Keď tam došiel, skupinka doktorov, ktorý mu pomáhali, čakala už len naňho. Stáli okolo matky a sledovali prístroj, ktorý monitoroval jej životné funkcie. Aj doktor sa naň pozrel. A to či videl, bolo takmer nemožné. Čiara, ktorá ukazovala srdcový rytmus sa pohybovala v pravidelných intervaloch hore a dole. Matka dýchala. Vrátila sa zo záhrobia.

,,To je zázrak!" zakričal doktor.

Nakoniec sa im podarilo zachrániť obe pacientky. Aj dieťa, aj matku.
Lekári však ešte nemali skončenú prácu. Mamičku pripojili na prístroje, pre istotu ju napojili aj na dýchacie prístroje, aby si jej pľúca oddýchli a nemali toľkú záťaž. Dúfali, že jej kóma sa čoskoro zlepší a oni budú môcť ju aj jej dieťa prepustiť domov.

Po nemocnici sa rýchlo rozniesol zázrak. Každý sa z toho radoval. Ale nikto v skutočnosti netušil, čo bolo príčinou tohto zázraku. Nikto nevedel ako to s ním bolo.

Sofiina duša vystúpila z jej tela už pri prvej minúte nulového rytmu srdca. Pozerala sa sama na seba pokiaľ pri sebe neucítila niečiu prítomnosť. Otočila sa. Za sebou uvidela stáť mladú hnedovlasú ženu. Boli výškou rovnaké. Žena sa na ňu mierne usmievala. V ruke držala kosu. Sofii bolo známe kto pred ňou stojí.