Angel of Apocalypse 2

#9.1

Križovatková dohoda

Dean zvládal mučenie nie práve s úsmevom na tvári. Démoni si preňho pripravili naozaj špeciálne mučenie. Rezanie, bodanie a psychické mučenie. Len malá ochutnávka toho čo si na staršieho lovca prichystali. No lovec už vydržal dlhšie ako sa stavili. Najskôr ho mučil sám Lucifer. To sa ho snažil najskôr mučiť psychicky. Dean sa udržiaval pri zmysloch len tak, že si hovoril, že všetko čo mu Lucifer ukázal, nie je skutočné. A keď Lucifera omrzelo aj spievanie pesničiek, prešiel na fyzické mučenie. A to už lovcovi spôsobovalo veľkú bolesť. Takže bol rád, keď Lucifera niekto niekam odvolal a on si na chvíľu mohol vydýchnuť. No oddych mu netrval dlho. Pes ho opustil hneď na začiatku. Asi sa ani on nemohol na to pozerať. Alebo šiel pátrať po Crowleym alebo po lovkyniach ako to povedala Ases Luciferovi. Stále bol naštvaný. A bol rozhodnutý vydržať všetko čo si preňho pripravili aby sa im mohol kruto pomstiť.

Ani dlho nemusel čakať. Démoni prišli a začali ho mučiť. Dokonca sa stavili koľko toho Dean vydrží. Aj Alastair si stavil.

,,Dean, prečo to oddiaľuješ? Už konečne zomri! Si tu nepodstatný!" povedal mu Alastair, keď lovca porezal na ruke.
Bola to už asi stá rana na pravej ruke, ktorú mu démon spôsobil.

,,Už si to povedal stý krát!" odvetil mu Dean.

Nerobil tomu démonovi takú radosť, že by kričal. Vždy zaťal zuby. Musel. Do tejto kaše sa dostal sám. Keby sa so Samom, kvôli takej hovadine ako je sen, nepoháda, mohol s ním už sedieť vo svojej baby a mohli byť na ceste k ďalšiemu prípadu. Lenže on sa s ním ako debil musel pohádať a teraz to tu mal. Ases ho sem dotiahla. Tam, kde to začalo. Bol vo Wisconsine.

,,A stále ma to baví. Síce som už svoju stávku prehral!" odvetil mu Alastair a ranu na ruke mu ešte poriadne posolil, aby ho to pálilo.

Posolil mu všetky rany. A tú bolesť už Dean nevedel zniesť. Skríkol od bolesti a nadával ako pohan. Alastairovi  prisahal posmtu. Lenže Alastair na to nebral na vedomie. Deana už nepovažoval za hrozbu. Nie, keď ho má vo svojej moci.

Ešte raz lovca pozeral a ranu mu posolil. Lovcov krik bol rajskou hudbou pre jeho uši. Užíval si to.
Potom odložil mučiace nástroje, otočil sa a vybral sa na odchod. Na prahu starých dverí sa však ešte otočil a povedal mu:
,,O chvíľu sa vidíme, Dean. A budeme pokračovať tam, kde sme skončili!"

Dean zdvihol na démona oči. Pokúsil sa o drzý úškrn, no nedokázal ho nahodiť na tvár.

,,To tu už nebudem!" povedal mu, no Alastair sa len zasmial a nechal lovca samého.

Čo Deanovi vyhovovalo. Okamžite ako zostal sám a bol si vedomí, že ho nikto nepočuje, sklonil tvár a povedal:
,,Viem, že o toto veľmi nežiadam, ale zišla by sa mi tu menšia pomoc. Cas, alebo Gabe či Larra. Jeden z vás by sa mi tu zišiel. Ostatní nech dajú pozor na Sama, prosím!"

Modlil sa k trom anjelom, ktorých poznal a dúfal, že aspoň jeden jeho modlitbu vypočuje. Lebo sa mu vážne zišla menšia pomoc a naozaj potreboval aby niekto dohliadol na Sama, aby neurobil žiadnu hlúposť.

Po chvíli sa Dean obzrel. Nikde žiadny anjel. Zasmial sa. Možno to bolo aj z nedostatku krvi a kyslíka, že mu začínalo byť jedno, čo sa stane. Čo sa stane s ním a čo sa stane s ostatnými.
Zostal ticho a nadával. Keď prosí anjelov o pomoc, nič sa nedeje. Ale keď ich neprosí, vtedy mu život strpčujú. Vždy naopak.

Po chvíli toho strašidelného ticha sa staré kovové dvere otvorili. Dean si myslel, že je to nejaký démon, ktorý ho prišiel zase mučiť. Nebolo by to preňho nič nové. Lenže sa prekvapil, keď nevidel démona. Vlastne, keď neuviedel nikoho. Myslel si, že ho klame zrak.