Angel of Apocalypse 2

#11.4

Sny, duchovia minulosti

Dean sedel pri móle, hľadel na pokojnú hladinu jazera a chytal ryby. Vedľa neho sa v malej chladničke chladilo pivo a slnko pokojne svietilo. Nikde nebol ani náznak po nadprirodzenej bytosti. Bol to pokojný deň. Taký ako ešte nikdy nezažil a asi nikdy nezažije. Aspoň tu si ho užíva. Pokojný deň by chcel žiť každý deň. Nikde žiadna smrť. Len pokoj, on bez zadržiavaného hnevu a strachu a nejaká krásna žena po jeho boku. Tú ženu si vedel presne predstaviť. Vedel kto by to mal byť.

Zhlboka sa nadýchol. Čerstvý vzduch, ktorý nebol znečistený, necítil celé veky. Tento moment si chcel vychutnať naplno.

,,Na čo myslíš?" začul za sebou známi ženský hlas.

Usmial sa. Trochu otočil hlavu, aby videl na ženu, ktorá sa posadila vedľa neho a venovala mu jeden z najkrajších úsmevov na svete.

,,Na to, že dnešok už nemôže byť lepší!" usmial sa na ňu.

Sledoval jej krásnu tvár, ktorú vystavovala slnku, aby ju trochu opálilo. Túto ženu miloval.

,,Možno môže!" usmiala sa naňho Larra a v očiach jej zahoreli iskričky.
Tie iskričky niečo znamenali a Dean presne vedel čo.

,,Larra, ja ťa milujem!" povedal jej s úsmevom.

Larra sa naňho zvodne usmiala. Pozrela sa na pokojnú hladinu jazera. Chvíľu ju sledovala. Potom sa postavila. Oprášila si Deanovu olivovozelenú košeľu a podišla k Deanovi. Chytila jeho tvár do dlaní a prekáravo ho pobozkala. No do toho bozku vložila všetku lásku, ktorú ku lovcovi cítila. Dean sa do bozku usmial a pritiahol si Larru k sebe, aby mu sedela na kolenách. Bozk prehĺbil. Nikdy ho neomrzí bozkávať ju. Ona bola anjel, s ktorým chcel zostať do konca života. Larra sa od neho po chvíli odtiahla. Úsmev jej hral na perách. Dean bol trochu sklamaný, že prerušila činnosť, ktorá mohla aj pokračovať. Anjel sa usmial a sklonil sa k jeho uchu a zašepkal mu:
,,Nemeškaj!"

Dean sa usmial a jemne ju pobozkal. To si rozhodne nenechá ujsť.
Sledoval kým mu jeho anjel nezmizol v malej chatke pri móle a potom sa začal zberať aj on. Vytiahol udicu na mólo, odmotal z nej háčik aj s návnadou, ktorú položil späť medzi ostatné. Malú debničku s rybárskymi potrebovali zatvoril a udicu položil vedľa. Nebude vadiť ak to tu nechá. V okolí nikto nie je a pochyboval, že by mu niekto ukradol udicu. Keby mu niekto ukradne Larru, naštval by sa viac. Dopil svoje vychladené pivo a otočil sa. Vykročil po móle. Prešiel cez štrkovú cestičku až sa dostal do chatky. No, hneď sa mu tam niečo nezdalo. Vošiel do kuchyne kde chcel nechať chladničku. Tá kuchyňa by ho nebola až tak upútala. Veď bola obyčajná. Útulná, pokrytá drevom, panvice vyseli nad ostrovčekom vedľa linky. Lenže tu bol jeden rušivý detail. A lovec si bol istý, že o ňom určite nesníval.

,,Nehovor mi, že o tebe snívam!" povedal varovne.
Otočil sa na osobu, ktorá mu sen dosť kazila.

,,Pochybujem, že by si o mne sníval," odvetil mu Castiel vážne.

Dokonca mal na tvári aj dosť vážny výraz a to znamenalo, že sa niečo dialo. I keď ten výraz mal po väčšine času, čo lovili.

Dean zazrel na anjela. Neznášal keď mal v snoch nepozvané návštevy.
,,Ty rozhodne nie si ten typ ženy, ktorá by sa mi páčila!" odvetil Castielovi.

Lovec sa zasmial. Ale seraf nie. Anjel naňho zdvihol obočie. Jeho vážny výraz nabral na intenzite. Mal dôvod byť vážny. Po prvé, vidieť lovca ako sníva o jeho sestre ho trochu štvalo. Najmä, keď nevedel či ju chce len na jednu noc a či si vôbec pamätá to, že ju pobozkal alebo to myslí vážne a bol by s ňou ostal. Po druhé, od Michaela mal úlohu a nevedel si s ňou poradiť. On sám nevedel či je niekde tenebris. Ale Michael mu to povedal. A ešte ho ubezpečil, že nejde o Sofiu. Veď tá je predsa mŕtva. Seraf vôbec netušil či by to mal lovcom povedať alebo nie. Už ho začínalo hrýzť svedomie lebo zakaždým keď sa napojil na anjelské rádio, ostal chvíľu mimo a na ihlách či niečo nezapočuje od Michaela.