Azyl ✔

26ǂ Hell Breaks Loose and Dead Man Walks

„Hľadačka mágie by mohla vedieť, čo to vôbec je?!" dožadovala sa odpovede Jessamine.

„Nie som beštiár!"

„Démoni," hlesol William a Tobias tomu slovu porozumel len preto, lebo mu ho prečítal z pier. Nemal šancu počuť ho. Vôkol nich sa totižto zdvihol škrekot beštií, nápadne sa ponášajúc na škrekot netopierov.

Monštrá vytvorili formáciu. Lietajúce sa zoradili do radu a naklonili sa vpred, pripravené na útok. Pozemná pechota sa prikrčila a triasla sa od nedočkavosti, akoby čakala na signál zaútočiť. Tobiasovi sa tak odhalil pohľad na to, čo svojimi telami doposiaľ zakrývali.

„O môj bože," hlesla Jessamine a priložila si roztrasenú ruku na ústa.

Jazero vyschlo a nahradil ho plytký kráter prasknutý uprostred. Z trhliny, ťahajúcej sa z jedného konca na druhý – čo podľa Tobiasových odhadov mohlo by pokojne aj pol druha kilometra –, šľahali plamene a čiernymi jazykmi olizovali krvavé nebo. Beštie, ktoré William nazval démonmi, prichádzali a niektoré odchádzali do trhliny.

Ak beštie boli ozaj démonmi, tak pred nimi sa rozliehal vstup do pekla, ktorý tam pred pätnástimi minútami rozhodne nebol. A to si Tobias naivne namýšľal, že zničenie Asterlingu je to najdesivejšie, čo sa mu mohlo kedy prihodiť.

Ako sa mohol tak desivo mýliť?!

„Okamžite prestaň, Abernathy!" zvreskla Mailys, ktorá nemala zrak nalepený na pekle, ale prebodávala ním Solomona. Tobias cez to všetko akosi dokázal začuť šepot trenia kovu o pošvu meča. Solomon sa pripravoval na boj... či skôr smrť.

„Odlož to!" skríkol vydesene William.

„Všetkých nás zabiješ! Úplne si osprostel?!" kričala, ale očami už behala zo Solomona na démonov, ktorí sa v radoch začali nepokojne pohybovať a škrekot sa menil na netrpezlivé syčanie. Nemohli sa dočkať, kedy dostanú dôvod zaútočiť.

„Nemôžem..." s námahou prehovoril Solomon a vytiahol meč o ďalší centimeter. Jeho hlas bol zafarbený snahou ovládnuť sa. Tobias by bol rád veril, že to jeho priateľ zvládne a vyhrá nad nutkaním zaútočiť. Hoci s ľútosťou, ale predsa len si bol istý, že starodávna mágia vyhrá nad ľudskou vôľou.

„Zneškodni ho! Urob to!" kričala Mailys a začala sa opatrne hýbať ich smerom. Za každým malým krôčikom sa obzrela, obávajúc sa, že i takýto pohyb by mohol démonov vyprovokovať k útoku.

Tobias sa vydesene pozrel na Solomona, ktorého za ruku držala Jessamine s výrazom v tvári, že Mailys zneškodní sama, ak sa pokúsi dotknúť Solomona. Mala však Mailys pravdu? Zachránia sa omráčením Solomona tak, ako zachránili Johna v Plnej krčme? Alebo démoni zaútočia tak či onak a oni prídu o jedného z ich bojovníkov? Čo ak neprehovorí Mailys, aby nerobila hlúposti? Bude ju musieť omráčiť a bude mať na to vôbec?

Nakoniec sa za neho rozhodol Solomon, ktorý si všimol Mailysino konanie a prudko vytiahol meč z pošvy. Aj napriek tomu, že vôkol nich zúril zvuk vydávaní démonmi, pre Tobiasove uši to znelo ako výkrik v tme. Na okamih od desu stuhol a aj napriek horúčave sálajúcej z trhliny cítil v žilách tečúci chlad.

Mailys nahlas zanadávala. Jeho priateľ práve vyhlásil vojnu démonom.

Tí vydali zvuk ponášajúci sa na paródiu nadšenia. Čakali, že jeden z nich sa pohne ako prvý. Dúfali v to. Nech už mali rozkazy akékoľvek a od kohokoľvek, nemali im ublížiť, kým sami nevykonajú akt útoku. Mailys mala pravdu.

A toto bol ich koniec.

Neexistovala šanca, že by dokázali premôcť armádu, ktorá ani len nebola ľudská a ktovie, či ju bolo možné vôbec zničiť. Solomon uchopil meč do oboch rúk a jeho špičkou namieril na démonov. Ruka sa mu vôbec netriasla, ako by Tobias očakával od človeka, ktorý vidí démonov po prvý raz.