Angel of Apocalypse 2

#11.3

Sadla si na posteľ a prehrabla si vlasy. Prečo mi toto robíš, pomyslela si a svoje oči uprela do stropu k nebu. Nevykrieknutá otázka čakala na jednoduchú odpoveď. Tu si však vedela dať aj sama. Castiela milovala. A znamenalo to aj to, že ak ho skutočne miluje, musí ho nechať ísť. Castiel si zaslúži niekoho iného. Lepšieho ako je ona. Nechce mu už viac stáť v ceste.

,,Dúfam, že mi to jedného dňa odpustíš," povedala si potichu a rozhodla sa.

Svoju minulosť nezahodí. Neurobí chybu, ktorú tak často opakovala. Nie. Rozlúči sa a začne nový život. Novú kapitolu. Možno na nejakom ranči mimo dosah nadprirodzenej sily. Stále môže byť kráľovnou pekla, stále môže chrániť iné bytosti. Ale už nebude taká aktívna ako doteraz. Chcela sa venovať už len svojej dcére. Bola by rada ak by s ňou odišli aj Eles a Pine. Aj to boli jej deti. Posledné z tých, ktoré stvorila.

Potichu zvesila nohy z postele. Prezliekla sa do bežného oblečenia a čo najtichšie vyšla na chodbu. Z pracovne si vzala anjelskú čepeľ, ktorú si schovala do rukáva čierneho kabáta. Pomaly zišla von. Mesiac nesvietil, ledva videla pred seba. Mala však jednu výhodu. Z vrecka na kabáte vytiahla malú čiernu fľaštičku. Otvorila ju a jej obsah vypila. Ihneď na sebe pocítila zmenu. Jej oči zažiarili ako dva majáky. Žlté svetlo bolo znakom len jedného démona. Azazela. To bremeno si ponesie až do konca života.

,,Dúfam, že to výjde," povedala si a rozprestrela krídla.

Musela sa dostať do mesta. Bola si istá, že tam Pine nájde. Bez klubov nevedela vydržať.

Pár krát mávla krídlami kým sa dostala do dostatočnej výšky. Potom sa už len nechala unášať vetrom až pokiaľ nenašla klub, ktorý hľadala. Zniesla sa na zem, kapucňu na kabáte si viac stiahla na oči a kabát si pritlačila viac k telu. Pred klubom sa zhlboka nadýchla a vydýchla. Potom vošla dnu.

Dnu ju ovalil pach potu, alkoholu a hrozné teplo. Bola to riadna facka oproti tomu ako bolo vonku. Zamračené a každú chvíľu čakala búrku.

V klube bola relatívna tma. Svetlo poskytovali reflektory, ktoré ale svietili tak ako keby mali niekomu spôsobiť epilepsiu ako niekoho osvetliť. Tínedžeri tancovali telo na telo, Sofia sa pomedzi nich ledva dostala. A to sa nesnažila upútať zbytočnú pozornosť. Nepotrebovala žiadnu pozornosť. Najmä teraz, keď boli všetky jej zmysly v pozore. Anjel Ishim aj rytierka pekla Abaddon mohli byť kdekoľvek. Sofiu mýlili jej zmysly len z jedného dôvodu. Už ich dlho nepoužila a to sa prejavilo.

Opatrne prechádzala popri tancujúcich a žltými očami hľadala svoju dcéru. Došla k baru kde sa pri nej zastavil hneď mladý barman.

,,Páni. Ja musím byť asi zhulený! Ale tie oči sú cool!" hlesol tínedžer vedľa nej, keď sa jej pozrel do žltých očí.
Doslova videl svoju minulosť prehrávať sa v jej očiach. Čo nebolo možné. Také musel byť zhulený. Ani jeho by to neprekvapilo.

Sofia si bola istá, že je napitý. Ale pomyslela si, že mu nebude kaziť radosť.

,,Tým som si istá. Určite tá blondínka po tebe túži!" odvetila mu a otočila ho smerom k vyzývavo oblečenej blondíne, na ktorej bolo viac plastiky ako prirodzenosti.

Tínedžer sa za ňou hneď vybral a Sofia si vydýchla, že má aspoň na chvíľu od dotieravcov pokoj.

,,Čo to bude?" opýtal sa jej konečne barman v čiernej košeli.

,,Hľadám jedno dievča," povedala mu Sofia a ruku zdvihla do svojej výšky, aby mu naznačila jej výšku, ,,Asi takáto vysoká, šedé oči, hnedé vlasy. Občas dosť vyzývavo oblečená."

Barman sa zasmial. Ona nechápala čo tu bolo smiešne.
,,Som vám k smiechu?" spýtala sa ho s pretekajúcou trpezlivosťou.

,,Nič, madam, slečna. Len, váš opis sedí asi na polovicu báb v tomto klube!" zasmial sa barman.