Síce sa podarilo zničiť démona, ktorý mal na svedomí tristo anjelov, ale podarilo sa zastaviť rituál?
A čo ak niekto je až príliš podobný veľmi známej osobe, ale tvrdí, že je niekto iný?
Podarí sa lovcom vyriešiť problém s narušením síl medzi anje...
,,Ja umieram!" zasmial sa Dean lebo to čo videl, respektíve nevidel, považoval za halucinácie.
Začul zavrčanie ako odpoveď. To sa trochu zľakol. Pekelný pes. Na toho sa vážne netešil. Prišiel len preto, aby jeho roztrhal a jeho dušu odniesol do pekla ako Luciferovu trofej? Lebo to by sa na Lucifera podobalo. Už pár krát mu prekazili plány. Určite, ak by sa mu podarilo zabiť aspoň jedného lovca, jeho dušu by si vystavil ako trofej. A určite by sa tým vychvaľoval.
Dean chcel niečo urobiť aby ho ten pes nezabil. Ale nemohol sa pohnúť. Mohol len čakať a dúfať na zázrak.
Neviditeľný pes tichými krokmi podišiel až k lovcovi. Obzrel si ho a oňuchal. Ešte pred pár hodinami ho pohrýzol do nohy a teraz mu šiel pomáhať. Jeho pani sa zmenila. Ale on ju stále počúval. Vedel komu mal slúžiť.
Potichu na Deana zavrčal ako keby mu hovoril, že ho odtiaľ dostane. Obišiel ho a začal mu rozhryzávať putá. Tie boli zo špagátu, takže ich mal o chvíľu roztrhnuté. Dean si chytil zápästia. Cítil úľavu, keď ich nemal priviazané. Vydýchol si a rýchlo si rozviazal nohy. Opatrne sa snažil postaviť. No pohrýzhnutie od psa mu to veľmi nedovolilo. Padol na kolená. Ticho zanadával. Vážne by sa mu tam zišiel nejaký anjel.
Helios k nemu okamžite podišiel a hlavu strčil pod jeho ruku. Zaprel sa do zeme a postavil lovca na nohy. Deana prekvapilo, že by mu pes pomáhal. Musel určite zomierať, pretože toto by za iných okolností nebolo možné.
,,Ja zomrieram?" spýtal sa psa a potom sa zasmial.
Už sa rozprával so psom. Ako keby čakal, že mu pes odpovie.
Ale pes len zavrčal. Prudko. Ako keby mu tak dával odpoveď, že nezomiera. Dean sa trochu mykol.
,,V poriadku, kamoško. Neumieram," povedal, ,,Zrejme mi ale už šibe, že sa s tebou rozprávam!"
Pes ho ticho viedol po prázdnej chodbe. A lovca prekvapilo, že zatiaľ nebol nikde ani démon.
,,Cas, Gabe. Prosím. Vážne by sa mi tu zišla pomoc. Už mi tu pomáha aj pes," povedal si potichu, ,,Bez urážky, pes."
Pes nezaujato zavrčal. V podstate mu bolo jedno ako ho lovec nazval. On len plnil príkaz svojej panej. Ak by bolo po jeho, určite by Deana zabil. Už si naňho kopu psov brúsilo zuby. A aj on.
Pes ho doviedol na druhé poschodie. Tam už sa démoni hýbali. A Dean nebol rád. A podľa toho koľko ich tu bolo, typoval, že tu bude aj Alastair, Lilith a ďalší, s ktorými sa už stihol spoznať.
,,Toto sa mi ani pri najmenšom nepáči," povedal Dean.
Otočil sa na psa, teda dúfal, že sa mu pozeral do očí.
,,Dúfam, že sa to nepáči ani tebe!" povedal mu a pes znova zavrčal.
,,Beriem to ako áno. Takže pokiaľ ti niekto nenakázal zabiť démonov, tak vážne neviem ako sa odtiaľto dostaneme. Pretože bojovať asi nezvládnem!" dodal.
,,Dean Winchester!" začul za sebou známi ženský hlas, ktorý dúfal, že už nikdy nezapočuje.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
No Boh nevyslyšal jeho modtlidby a oživil tú potvoru do svojej knihy.
Lovec zvesil hlavu, zťažka si vzdychol. Rany ho fakt boleli. No pred ňou neukáže bolesť. Viac už nie.
,,Nemyslel som si, že ťa tak skoro uvidím, Lilith!" povedal a pozrel sa na bielookého démona, ktorý bol kľúčom k vypusteniu Lucifera.
Blonďatý démon v čiernych šatách sa na Deana usmial. Tešilo ju vidieť lovca takto doriadeného. No nevedela kam sa ponáhľal. Alastair ešte len začal a ona vôbec. Alastair ho chcel mať celého len pre seba. Trochu ju to štvalo.
,,Vybral si sa niekam, Dean?" spýtala sa ho Lilith s nepríjemným úsmevom.
,,Odchádzam!" odvetil jej Dean a pes zavrčal, aby podporil jeho slovo.
Liltih sa zapozerala na psa. Presne vedela komu patrí. A zasmiala sa.
,,Ases. Zdá sa, že Lucifera nakoniec naozaj podviedla," smiala sa, ,,Mal ju zabiť hneď na začiatku, keď ju oživil. Nemal čakať!"
Deana toto zaujalo. Ases oživili? Takže bola mŕtva? Preto pila démoniu krv? Aby si dodala sily? Už v bare mu prišlo, že je nejaká slabá. Možno naozaj slábla a krv potrebovala k tomu, aby získala silu.
,,To je pekné, ale mňa to nezaujíma!" odvetil Lilith Dean a spolu so psom sa otočil na odchod.
Tak trochu dúfal, že ho Lilith aj odísť nechá. Veď si s ním užila srandy už dosť. To by jej mohlo stačiť.
,,Kam si sa vybral? Ja som s tebou ani nezačala!" skríkla naňho Lilith a vystrela pred seba ruku.
Zovrela lovcovi hrdlo a odhodila ho od psa. Dean tvrdo narazil do steny. Keď dopadol na zem, ledva chytil dych.
,,Larra, prosím, aspoň ty ma vypočuj. Viem, že si niekde v Paríži, ale vážne by sa mi zišla tvoja pomoc!" zaprosil potichu a sledoval ako sa pes rozbehol na démonku.
Možno ju mal zastrašiť. Ale ona sa ho nezľakla. Len znova vystrela ruku a pes sa zastavil v skoku. Zovrela ruku v päsť a pes zaskučal od bolesti. Padol na zem a lovec počul praskanie kostí. Bol to nepríjemný zvuk a pes to naozaj ťažko znášal.
Keď padol na zem, odplazil sa od démonky čo najďalej. Dean sa naňho súcitne pozrel. I keď psov neznášal a tento ho dohrýzol takmer na smrť, vedel čo je to trpieť. Pomaly sa postavil na zem a psovi naznačil aby zmizol. On si s démonom nejako poradí. Dúfal.
Pes to pochopil a zmizol. Dean tam ostal sám s démonom, ktorý ho mohol zabiť. Lilith sa usmiala.
,,Takže ako za starých čias!" zamsiala sa Lilith.
Vystrela ruku a nechala nech sa lovec zmieta v bolestiach. Dean sa snažil nekričať. Tej démonke takú radosť neurobí. Snažil sa myslieť na niečo iné ako na bolesť. Nechcel myslieť na to, že by ho boli démoni zabili. Dúfal, že ho niekto nájde. Boby alebo Sam. Ten by už mohol niečo tušiť, keď mu ani telefón nebral. V duchu stále prosil anjelov, aby sa tam zjavili. Lebo démonov sám neporazí a sám si neporadí ani len s Lilith.
,,Ideš od neho!" zahrmel ženský hlas, keď lovec začínal strácať vedomie.
Zrazu len zacítil, že ho moc démonky pustila a rozmazane videl ako Lilith ponad neho odletela až na druhý koniec chodby.
Nedokázal sa zdvihnúť na nohy a len matne nad sebou uvidel skláňať sa nejakú postavu.
,,Dean! Dean!" začul slabo a potom sa ponoril do tmy.
Tie rany ho zložili. Takto dobitý snáď nikdy nebol. Chcel len spať a mať pokoj.
A ďalšia kapitola je na svete🥳🥳🥳 Už sa blížime na koniec. Čo myslíte, ako táto prvá časť dopadne? Ďakujem za komentáre a hviezdičky 💖💖💖💖
