Katie je práve v prvom ročníku na jednej prestížnej univerzite v Amerike.
Najlepšia kamarátka Lucy jej jedného dňa ukáže internetovú stránku, na ktorej si začne začne vypisovať s neznámym chlapcom, o ktorom si myslí, že je taktiež študentom tej ist...
So smiechom som sa zvalila do postele. „Sme v riti. Nemáme čo na seba."
Lucy zo svojej skrine vytiahla šaty, ktoré mi ukázala.
„Čo myslíš?"
„Príliš formálne."
Vrátila ich naspäť.
„Vidím to na obyčajné nohavice a tričko," zafrflala.
„Stará dobrá klasika," povzbudila som ju. „Na tom sa nič pokaziť nedá."
-----
S Isaacom sme sa stretli pred reštauráciou, v ktorej sa mala tá "neskutočne zaujímavá" akcia konať. Trošku sme meškali, ale to predpokladám nikomu nevadilo.
„Ročník?" opýtal sa nás chalan, ktorý stál pred hlavným vchodom.
„Prvý," Isaac sa ujal slova.
„Máte skupinu alebo vás mám k niekomu priradiť?"
Vymenili sme si zmätené pohľady. Chlapec si otrávene povzdychol.
„Aby ste mohli súťažiť, potrebujete skupinu. Preto sa pýtam, či už nejakú máte alebo vás priradím k niekomu, kto nemá."
„Koľkí môžeme byť v skupine?"
„Spokojne môžeš byť aj sám, ak si myslíš, že by si ostatných porazil."
„Tak prečo sa nás pýtaš, či máme nejakú skupinu, keď môžem súťažiť aj sám za seba?" nechápal Isaac.
„Pretože si to potrebujem zapísať, ty tupec. Vo vnútri je len obmedzený počet stolov, ak sa všetky obsadia, tak sa ďalšie skupiny nevytvárajú, chápeš?" chalan sa mračil. Bolo na ňom vidieť, že toho má už plné zuby.
Nechápali sme, ale nechceli sme ho zbytočne rozčuľovať ďalšími otázkami.
„Všetci traja sme jedna skupina, môžeš si to zapísať," povedala Lucy.
„Super,"falošne sa na nás usmial. „Vymyslite si nejaké pomenovanie a za chvíľu siho od vás vypýtam."
Lucy s Isaacom vstúpili do vnútra. Ja som na chvíľu zaváhala. Nie je hlúposť, že tu teraz som? Nemala by som sa radšej nenápadne vytratiť na izbu?
Ups! Ten obraz nie jest zgodny z naszymi wytycznymi. Aby kontynuować, spróbuj go usunąć lub użyć innego.
„Katie? Ideš?" Lucy sa na mňa ustarostene dívala.
Zhlboka som sa nadýchla a vošla som dovnútra za ňou. Sadli sme si za jeden z okrúhlych stolov, ktoré sa tu nachádzali. Rozhliadla som sa okolo seba. Reštaurácia bola na dnešný večer rozdelená na dve časti. V jednej sa nachádzali študenti, v druhej profesori.
Hľadala som len jednu osobu. Deana. Trochu sa mi uľavilo, keď som ho konečne zbadala za jedným stolom, ako sa rozpráva s nejakým svojim kolegom. Obaja sa na niečom smiali, tak som zhodnotila, že medzi sebou musia mať vybudovaný dobrý vzťah.
„Takže...ako sa budeme volať?" Isaac ma vytrhol z premýšľania.
Všimol si, že som sa kamsi dívala a tak sa pozrel rovnakým smerom.
„Moment," povedal šokovane. „Ten tvoj kamarát...nevolal sa Dean?"
„Nie, volal sa Dea..." Lucy chcela opäť zachrániť situáciu, no teraz sa jej nepodarilo.
„Dean, jasné. Tamten Dean?"
„Prosím, nebavme sa teraz o tom," pozrela som na neho.
„Ty sa kamarátiš s Winchesterom?"
Lucy ho tresla po hlave. „Sklapni!" zasyčala. „Chceš mi povedať, že si o tom ešte nepočul? Veď polovica ročníka sa proti nemu postavila a snažia sa ho už neviem koľko mesiacov vyhodiť!"
„To som fakt netušil," povedal Isaac presvedčivo. „Katie. Je mi to jedno, jasné? Určite si o tebe nič zlé nemyslím."
Teraz som nevedela, či si len myslí, že som do Deana bláznivo zamilovaná alebo mu došlo, že aj Dean je zamilovaný do mňa. Rozhodne som to ale nemala v pláne riešiť práve tu, pred všetkými.
„Stôl číslo päť. Ako ste sa pomenovali?" zastavil sa pri nás chalan, ktorý nás pred chvíľou púšťal dnu.
Všetci traja sme na seba pozreli. Na žiadnom názve sme sa dohodnúť nestihli.
„Bystrohlavé korytnačky," navrhla Lucy.
Chalan si to okamžite zapísal a odišiel k ďalšiemu stolu.
Ešte raz som sa otočila za Deanom. Bolo to nebezpečné, pretože keď si to všimol Isaac, tak si to určite mohol všimnúť aj niekto iný, no teraz mi na tom nezáležalo.
Len som ho pozorovala, ako sa nádherne smeje na niečom, čo mu ten jeho kolega hovoril.
Ups! Ten obraz nie jest zgodny z naszymi wytycznymi. Aby kontynuować, spróbuj go usunąć lub użyć innego.
