Katie je práve v prvom ročníku na jednej prestížnej univerzite v Amerike.
Najlepšia kamarátka Lucy jej jedného dňa ukáže internetovú stránku, na ktorej si začne začne vypisovať s neznámym chlapcom, o ktorom si myslí, že je taktiež študentom tej ist...
„Volala sa Lisa. Študoval som na vysokej, keď sme sa dali dokopy. Spoznali sme sa na jednej internátnej akcii. Medzi vami to už nie je tak populárne, teda...aspoň som nepočul, žeby sa teraz na intrákoch niečo také dialo. Stretli sme sa všetci z jednej chodby u niekoho na izbe a pili sme..." na chvíľu sa odmlčal. „A tam som ju spoznal. O pár dní sme sa dali dokopy a skončilo to hneď, ako sme obaja doštudovali," zakončil.
„Prečo ste sa rozišli? Ukončili ste školu, tak ste sa predsa mohli niekde usadiť."
„Ja som chcel pokračovať v štúdiu ďalej, ale Lisa dostala pracovné miesto v New Orleans. Ja som nebol ochotný vzdať sa ďalšieho štúdia a ona nebola ochotná vzdať sa tej práce. A tak sa naše cesty rozdelili."
Videla som na ňom, že ho to ešte stále trápi. Aj po toľkých rokoch...
„A odvtedy si žiaden vážny vzťah nemal?" zaujímalo ma.
„Nie," pokrútil hlavou.
Nastalo medzi nami trápne ticho. Nevedela som, čo povedať. Zaujímalo ma toho z jeho života oveľa viac, ale mala som pocit, že nech sa opýtam na čokoľvek, tak len zbytočne otvorím staré rany, ktoré sa už zahojili.
Dean sa postavil a odložiť fľašu od whiskey na miesto v skrinke. Potom sa vrátil ku mne a obtrel si svoj nos o moju tvár. Pozrela som sa mu do očí a vtedy ma Dean pobozkal. Cítila som z neho tú whiskey, čo pil, ale nevadilo mi to.
„Poď," šepol, chytil ma za ruku a priviedol ma do spálne.
„Počkaj, počkaj," zastavila som ho, keď sa mi chystal vyzliecť tričko. „Aj dnes budeš len zisťovať, ako ďaleko som schopná zájsť?"
Dean sa zamračil, odstúpil odo mňa a zo zadného vrecka nohavíc vytiahol malú krabičku. Hneď mi došlo, čo mi ukazuje.
„Ty si to mal celý čas v zadnom vrecku?" ozvala som sa prekvapene.
„No a?" zaškeril sa.
Buchla som ho do ramena. „Čo ak by ti to vypadlo a zbadal by to tvoj brat?"
Dean hodil krabičku na posteľ. „Si tak zlatá, keď sa hneváš."
Pretočila som očami a ďalej to už radšej neriešila.
-----
Milovali sme sa. Prvýkrát. A veľmi rada by som povedala, že to bolo úžasné, skvelé a nezabudnuteľné. No, bolo to maximálne tak nezabudnuteľné. Skvelé prvé milovania sa zrejme dejú len v romantických filmoch a knihách.
Dean zmizol v kúpeľni a ja som ostala ležať na posteli. Premýšľala som nad tým, ako sa mu pozriem do očí, keď sa vráti. Cítila som sa trápne.
Prevalila som sa na posteli na bok a snažila sa potlačiť slzy. Okej, o nič predsa nejde. Bolo to prvýkrát. Nabudúce to bude určite lepšie.
Rýchlo som vstala z postele a prešla som k jeho skrini, z ktorej som si vytiahla uterák. Ten som si následne obmotala okolo stále nahého tela. Postavila som sa pred kúpeľňu a čakala, kým z nej vyjde.
„Ou," zarazil sa, keď konečne vyšiel von a zbadal ma hneď vedľa dverí.
Obišla som ho, vliezla som dnu a prudko za sebou zatvorila dvere. Postavila som sa pred zrkadlo a zahľadela sa na svoj odraz. V hlave mi lietalo toľko myšlienok...Povzdychla som si, zhodila som zo seba uterák a vliezla do sprchy.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Vôbec sa mi k Deanovi vrátiť nechcelo. Čo mu poviem? Nič? Budem sa tváriť, že je všetko v poriadku?
Ach...prekonala som sa, otvorila som dvere a zbadala ho, ako leží na gauči v obývačke. Bol ku mne otočený chrbtom, takže si nevšimol, že ho pozorujem. Vôbec si nevšímal ani zapnutú televíziu, nakoľko sa plne sústredil na svoj notebook, ktorý mal položený na kolenách.
Potichu som prešla do spálne, kde som sa prezliekla do pyžama. Odolala som túžbe ľahnúť si na posteľ a zaspať. Namiesto toho som sa vrátila do obývačky a odkašľala si, aby si ma Dean všimol.
„Môžem si sadnúť?" ukazovákom som ukázala na gauč.
Dean zaklapol notebook a posadil sa. „Samozrejme," povedal a hneď na to sa postavil, aby vrátil notebook na pracovný stôl.
„Na čo sa pozeráš?" zadívala som sa na televíziu, v ktorej bežal nejaký film.
„Na nič...len pred chvíľou som ju zapol," vysvetlil a vrátil sa ku mne.
Zacítila som medzi nami isté napätie.
„Asi si pôjdem ľahnúť," povedal po chvíli ticha a už sa chystal vstať.
„Počkaj," schmatla som ho za zápästie a tým ho zastavila. „Vážne to bolo až také zlé?"
Na chvíľu sa zamračil, akoby vôbec nechápal, na čo sa ho vlastne pýtam. „Vôbec to nebolo zle," usmial sa. „Ale nabudúce to určite bude o čosi lepšie."
„Mrzí ma to," fňukla som.
Nežne ma pohladil po líci a pokúsil sa so mnou nadviazať očný kontakt, čo sa mu ale nepodarilo. „Nemá ťa čo mrzieť."
Naklonil sa a naše pery sa opäť spojili. Obaja sme na tom gauči po chvíli zaspali.
