Mafia {Dokončená}

69. Je to tu!!

Už ubehlo 6 mesiacov od svadby a zaroveň je to 9 mesiacov od toho čo som sa dozvedela že som tehotná. A teraz sedím pri telke a ležím na Alexovej hrudi a popri tam si hladkám brucho a vyberáme meno. Nevieme či to bude chlapec alebo dievča chceli sme sa nechať prekvapiť a preto sme sa nechali prekvapiť a to čo to je sa dozvieme až po pozajtrajšom pôrode tedy mám to tišto termín. Nevieme sa dočkať chceme aby sa volal/a nijak výnimočné. Ale aj tak nevieme sa toho dočkať.

Ale najvedčia záhada pre mňa je že asi by som nemala mať také velikánske brucho aké mám trochu sa bojím preto že neviem čo ma čaká čo ma očakáva o dva dni.

Alex si práve doskočil na vecko keď som pocítila niečo mokré podo mnou. Pozrela som sa pod seba a naozaj tam bol mokrí fliačik. Ono Ono mi asi odtiekla plodová voda ehm ehm ehm musím rýchlo do nemocnice skrátka musím.

"ALEX!!!" vykríkla som a ani nie do 2 min bol u mňa

"Kiara čo sa deje si v poriadku?"

"J-ja..Ja asi rodím!!"skoro som to naňho až kričala

"Dobre Dobre kľud ideme do nemocnice poť."

Pomohol mi vstať a pomaly ma viedol do auta. Po ceste do nemocnice som furt kričala a zažívala neskutoční kontrakcie ako tom teda zažívala to neviem ešte som nikdy nerodila neviem čo zazívam a ani neviem čo sa som nov deje. Dorazila som do pomocnice a Alex ma vzal na ruky a odniesol ma za sestrami kvôli mojej bolesti som nebola schopná vnímať okolie iba Alex vie kde sme išli a kade v ma niesol.

Teraz už ležím na lôžku a čakám na doktora. Ktorý každú chvíľu má prísť. Ja tu ležím v obrovských bolestiach. Viem že to ne ni nič smrteľné sak to zažilo plno žien predo mnou a plno žien po mne to ešte aj prežijú. Tak prečo by som ja nemala. Zvládnem to a ešte k tomu privediem jeden malinký život na tento svet.

Do izby košieľ Doktor ktorý keď ma zbadal pridal do kroku.

"Ako dlho tu je v takomto stave?" opýtal sa sestričiek

"Asi 20min neviem. Len teraz mi začala smena." povedala vystrašená sestrička

"No dobre musíme isť na to ak počkáme dlhšie tak stratíme ju aj dieťa." počkať čo to povedal ako ja môžem umrieť? alebo ako to myslel tak stratíme ju aj dieťa?

Okamžite ma vzali na sálu a začalo sa to. Všetci na mňa začali kričať aby som na tri začala tlačiť. Jedine Alex ma držal za ruku a utešoval a zároveň ma hladkal po vlasoch jedine on ma ukluďnoval.

Po asi 10000 slove tlačiť som počula mal decke plač konečne som si vydýchla že to je už za mnou ale opak bol pravdou. Moje pravé muky len začítali. Všetci sa venovali môjmu malé mu dieťatku ani neviem či to je chlapec alebo dievča no jedno je jasné nevie prestať plakať. Chceli i ho podať už som ho skoro držala v náručí keď sa to stalo.

Stuhlo mi celé telo od pása dole som bola ako keby ochrnutá. Vyplašene som sa pozrela na Doktora a ten ku mne prišiel a začal ma kontrolovať. Či som poriadku. Ale potom zistil niečo nečakané ani ja som o tom nevedela.

"Prečo mi nikto nepovedali že má dvojčatá!!!!!" počkať čo ?? ja mám dve deti??

No ale ja už nevládzem je už ďalšie dieťa z môjho teľa nevytlačím to nedokážem.Už nemám na to síl pomalí mi začali oťažievať viečka pomaly upadám do spánku z ktorého sa asi nedostanem neviem ako sa to to všetko skončí dúfam že zachránia moje druhé dieťatko a že ho nenechajú umrieť a ani mňa. Dúfam že Alex bude vidieť moje črty dúfam že v nich uvidí všetko to čo vystihuje aj mňa dúfam že naše deti budu Alexovi vháňať do jeho života radosť a lásku. A že im dá všetku lásku ktorú dával mne a ktorú mi nestihol dať. Mne teraz už len treba dúfať že zachránia moje dieťatko aby bol môj Alex šťastní.

"Strácame ju rýchlo sestra podajte mi skalpel. Po me makajte odchádza nám." sa rozliehalo miestnosťou a to bolo zároveň posledné čo som počula a vnímala pred tím ako som zatvorila moje oči. A nechala môj aj život môjho dieťatka v rukách doktorov.....

Moonlight ☪🖤