37. ESO

110 7 2
                                    

Už dobrú chvíľu kráčam lesom nepamätám si že by to bolo tak ďaleko od domu ale veľa sa mohlo zmeniť predsa len som tu bola na posledy keď som mala 14. Bola som tu s otcom. Raz mi povedal že pôjdeme na prechádzku nikdy mi nepovedal čo to postavil on ale viem že nie. Lebo tedy keď som do toho domu vstúpila sa mi vymanila spomienka ako tam tancujem zatiaľ čo mne neznámi muž ktorého som nevidela len počula hlas staval strechu. Bol to no teda je to drevený domček so slamenou strechou. Nie je to slama ako slama ale taká špeciálna namočená v niečom aby sa nezapálila. Mala som tam všetko kresby knihy. Fotky teda ak tam ešte sú. Bola no teda je to taká moja miestnosť nikto o nej nevie a ak vie tak len môj "otec" inak nik. A to len preto alebo on mi to tu ukázal.

Prišla som na kraj menšieho útesu a postavila sa na veľký kameň ktorý tam bol. Porozhliadla som sa okolo a uvidala som niečo v korune stromov. Nebolo to dobre vidieť tak som sa rozhodla ísť za tou vecou čo bolo v korune stromov.

Bol to on našla som ho bola som tak štastná vyšla som hore a hneď som si ľahla na menší matrac ktorý tam bol síce bol trochu starý zdeformovaní a páchol ale nevadilo mi to bolo to moje útočisko a to je na tom to najhlavnejšie je to moje miestečko.
Ako som si ľahla hneď som aj zaspala.

***

Keď som sa prebrala miestnosťou sa rozliehalo svetlo za padajúceho sa slnka. A potom sa to stalo ucítila som to.

Ucítila som samú seba ako páchnem no tak to to nie. Pozrela som sa do jedného rohu kde som zvykla mať čisté veci neviem či mi to bude ešte dobré ale skúsiť to skúsim.

No

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

No...

Nie ni to najlepšie ale dása to. Moc ma to nezahreje ale aspoň som v čistom a nie v špinavom oblečení. Teraz sa trochu cítim ako utečenec musím sa ukrývať ako taký zločinec ešte že som si nezviedla desiatu inak by som tu ostala o hlade.

Popri tom ako som jedla tak som sa pozrela na mobil. Keď som ho otvorila tak prvé čo tam bolo bolo asi na každéj sociálnej sieťi čolen šla som mala buť správu alebo zmeškaní hovor. Dokopi som napočitla.

Alex-25
Kalim-38
Tom-10
Ria-23
Roky-15
Deni-14
Peter -0

(Dokopy spraví a hovori od daných osôb↑↑)

Peter ma ani neprekvapoval ale čo ma prekvapil bola Ria a spolu s ňou aj Roky. Ich dvoch som až tak nečakala. Ale čo. Šla som trochu na ig a ani nie 6 min čo som tam bola ozvala sa mi Ria.

Ria:
Haloooooo môžeš mi prosím ťa od písať alebo zodvihnúť keď ty volám!!?!?!

Nemala som na to moc veľkú náladu jej odpisovať ale spať sa mi ešte nechce a mám 58 % tak prečo nie?

Ja:
Ahoj Ria sory ale mala som stišení mobil a mala som čo robiť aby som našla miesto na ukryť a nie ešte ti odpisovať. Fakt sory mrzí ma to 😞

Skoro hneď na to aj reagovala.

No dobre nechaj to tak si v pohode a kde vlastne si?

To nerieš hlavné je že som v pohode a som v bezpečí. Aspoň teda dúfam.

Ako to myslíš: dúfam?

Normálne pretože momentálne nie som v bespačí nikde.

Ale sak u mňa by si bola a určite by ťa Alex ochránil keby ho požiadaš.

Ale tu nejde o to či by ma on ochránil alebo nie tu ide o to že mi asi klamú a ja neviem prečo.

Klamu ako ty môžu klamať?

Ani ja neviem no skratka viem že niečo nehrá a ja to musím zistiť. No dobre ja musím tak pa.

Tak pa a dávaj bacha a pls aspoň mne odpisuje keď už chalanom nie.

Ok ale nesmieš im nič hovoriť!!

Neboj tak pa.

Pa.

A v tej chvíli som si vypla GPS a aj dáta a všetko čím by ma mohli vystopovať a ľahla som si že idem spat.

Moonlight ☪🖤

Mafia {Dokončená}Where stories live. Discover now