Mafia {Dokončená}

40.Návrat?

Noví život noví začiatok nové poznanie keď som sa ubytovala v hoteli išla som rovno do izby. No ale tak bolo to moje rozhodnutie odísť. A školu si spraviť na diaľku. Ria síce namietala ale na koniec to pochopila a nechala to tak. Sľúbila som jej že jéj na daléj budem odpisovať a že budeme v kontakte. to bola aj tak trochu aj podmienka môjho odchod.

Keď som otvorila dvere predo mnou sa rozprestierala krásna izba. V tej chvíli mi prebleskla myšlienka.

No tak to už áno.

Kufor som odložila na druhú stranu izby pri posteli. Zatiaľ čo ja som pristúpila k oknu a otvorila ho. Cez moje okno sa prehnal jemní letní vánok. Mierne mi nadvihol vlasi a ja som ucítila mierne nutkanie sa ísť prejsť do lesa ako by som z neho ani ne odišla. Vlastne som tam aj ostala keby to šlo bola som tam v bezpečí nikto o mne nevedel. No teda nikto vzala som tam Riu ale tak bola tam len raz a to len keť sa mi stala tá mimoriadna situácia. Len tedy inak nikto. Ani mi to nevadilo šak kôli tomu aba som bola sama aby som sa vyparila a skoro všedci na mňa zabudli no ale Ria ako pravá kamoška nedalo jej to a furt mi písala.

Ako som tak stála v tom okne a užívala som si to zazvonil mi mobil. Mala som tušenie kto to je a čo chce ale nechcela som to zodvihnúť dnes nie a už vôbec keď som práve hladievala nové útočisko. Konečne to prestalo zvoniť a ja som už konečne mohla pokračovať v mojom užívaní si letného vánku ale asi to bolo veľmi dôležité pretože ten mobil začal znova hrať a neprestával.

Nakoniec mi došla trpezlivosť a zodvihla som.

"Ahoj Kiara potrebujem pomôcť a to čo najzrýchlenejšie."

"Počkaj Ria spomaľ o čo ide?"

"Chalani oni ťa stále hľadajú a práve mi prehrabali správi a všetko zistili strašne ma to mrzí asi nebol dobrí nápad dávať môjmu frajerovi heslo do môjho mobilu fakt prepáč." snažila som sa to spracovať takže vedia čo sme si písali ale nikdy tam nebolo presné miesto kde na nahádzam len údaje kde sa stretneme a ako ma máme a podobne nikdy nič viac.

"A čo presne vedia?"

" No to kde sme sa stretávali a kde sa stretneme zo mňa nič nevypáčili takže nevedie kde si presne bývala šak ani ja si to poriadne ne pätám viem to len približne. Nič viac. A práve na mape hľadajú približné miesto kde bi si mohla byť."

"No tak to veľa šťastia teraz som úplne niekde inde úplne na druhej strane od tiaľ čo sú tie kaviarne kde chodievame."

Žasla som ale tak prečo nie nech sa trápia chlapi zlaťi síce ma dobre džubú za to kde som ale tak nech sa trápia. Sami ma k tomu dohnali. Abi som sa skrývala a všetko. Ale asi by som mala ísť navštíviť mamku. Že jak sa má a tak. Asi má aj strach síce o tom pochybujem ale nevadý ale tak no. Ale naspäť k rozhovoru s Riou.

"Ale šak ne bojíš sa že ťa nájdu?"

"Pravdu povediac tak trochu ano ale nie moc pretože doteraz dosť dobre zahladzujem stopí.Takže tak no..."

Z ničoho nič unáj zavládol rachot a buchot a hlasi chalanov tedy som sa začala fakt báť o Rine zdravie a nie o to či ma nájdu alebo nie. Začala som kričať do mobilu.

"Haloo Ria? Ria??? Hallloooooooo prosím odpovedaj."

"Ale ale koho to tu máme našu slečinku Kiarku."

Počula som znami hlas ktorí som prekliala v deň kedy ho zavreli do basi. Bolo divné ho zase počuť hlavne keď ten hlas bol tak slizký a tak hnusní !!! Ne verím že som ho pred tým nevnimala takto ako teraz. Nenávidela som ho najviac ako to len šlo!!

Upozornenie:

Tutá to kapitola bola písaná na PC takže ak tam niečo nesedí ale bo niečo podobná tak prepáčte ale chcela som sa naučiť písať aj na Pc.
A chcela by som vás poprosiť o váš názor ďakujem.

Moonligh ☪🖤