Jej život nieje ľahký otca má v base a matka sa stala večne závislou na alkohole. Hrozí jej smrť ak neprestane,ale jéj to je jedno. Svoju dcéru nenávidí. Jéj dcéra sa pred tím ako sa jej otec dostal do basi dala k mafii. Baví ju to hlavne preto lebo...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Celé meno: Roky Selemen Vek: 18 Povaha: Zábavná, Lachko vznetlivá Farba očí: Silno hnedé Oblubená farba: Sivá, čierna Postavenie:??? Foto:
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Kiara: Keď do miestnosti vošiel Alex aj s nijakými dvoma chalanmi neviem prečo ale boli mi známi. Ale s kade?
"Aha kto sa nám to tu zobudil. Takže chalani budete ju strážiť ako oko v hlave ja musím domov niečo riešiť ale spolieham sa na vás jasné!"Jeden znich prehovoril.
"Ale no ták hovoríš ako keby sme ťa niekedy sklamali." Potom ako to povedal Alex si založil ruky na hrudi a tváril sa vážne.
"Fajn fajn chápeme." Povedal ten druhý a dal ruky pred seba a urobil krok vzad
"To dúfam." Povedal Alex a odišiel. Hneď ako sa zatvorili dvere otočili sa ku mne a spustili.
"Takže ako sa voláš?"
"K...Ki..Kiara." Povedala som skôr zaskočene ako zo strachu
"A my sme :
Deni:
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Ukázal na seba a potom na svojho brata.
Roky:
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
R: " Ak zo začiatku nevieš ktorý je ktorý tak ja som normálny a môj bacha no...ako to povedať slušne ja teplý. Alebo jednoduchšie som ten krajší."
D:" Hej a ty si potom čo hm?"
R:" Počkaj za myslím sa....hm mám tím pádom studení keď ty si teplý."
Začali sa hašteriť a ja som toho využila a vyšmikla sa von z izby. Prí krát od kedy čo som tu som vonku z izby a to už bude pomaly týždeň. A potom späť do školy. Ah už sa neviem dočkať kedy sa vrátim ku tréningu. Už ma štve to vylihovanie na izbe. Doslova ma to zožiera. Ale potom som to začula. Gitara tie toni ma ukludnovali ako vánok v hlbokom lesa ktorý sa mi pohráva s vlasmi bolo to úžasné. Pomaly som kráčala k tím tónom hudby. Vychádzali z izby ktorá bola označená číslom 234. Vedľa dverí bol spis do ktorého som rýchlo nakukla v tom spise sa písalo že na tej izbe je 9 vročení chlapec v kóme 2.štádium. Nakukla som tam a na kraji postele sedel chalan v tom veku ako ja 17/18 roční chalan. Otvoril som dvere a vošla dnu. Skončila pesnička a on prehovoril mal krásni hlas. Až taký že keď ho počujete tak vám pukne srdce od žiaľu že ne ni ste jeho.
"Prečo si tu pokiaľ viem toto ne ni tvoja izba."
"Ja viem ale tie tóni z tvojej gitary ma zavolali."
"Takže ty máš rada hudbu?"
"Ja vlastne ani neviem."
"A čo potom vieš?" Opýtal sa ma a konečne sa aj otočil aby sa mohol pozrieť na mňa
"To je dobrá otázka."
"A dozviem sa ju?" Postavil sa
"Ak sa ju dozviem aj ja tak možno."
"Ako môžeš nevedieť čo vieš?" A vzal do ruky gitaru
"Normálne mne sa to stalo." Podal mi gitaru
"Hraj a ukáž čo vieš."
"Ale ja neviem hrať." On sa pousmial a povedal
"Nemusíš vedieť hrať ale ak máš dušu umelca tak zo pár tónov vieš zahrať." Povedal a čakal čo spravím."
Chytila som do rúk strunu a začala hrať sem tam sa mi to poplietlo a skazilo ale dalo sa s toho poskladať aj pesnička. Usmial sa ooo on má tak zlatý úsmev. V tom sa otvorili dvere. A stal tam jeden z dvojičiek. Myslím že sa volá. Roky prehodil ma cez rameno aj keď som ucítila brucho nechcel ma pustiť. Keď ma vzali do mojej izby tak ma položili na posteľ dobre mi vynadali že čo som to myslím tak to im zdrhnúť ale ja som musela (🤷♀️). Vymenili mi obväz a povedali.
"A teraz sa prespi budeme tu keby niečo."
Ja som len nemo prikývla a už som bola v ríši snoch.
Moonlight 🔥🖤 Takže chcela by som vás len poprosiť o názor na túto knižočku ďakujem.
