Mafia {Dokončená}

54. Prevoz

Ráno som sa zobudila ako každé iné ráno. Otvorila som oči a sadla si na studenú zem a počúvala som zvuky celi,rinčanie okov,plač a prosenie o pomoc. Ja som to už vzdala nevolám o pomoc neplačem kvôli bolesti alebo kvôli slobode. Nie. Ja plačem kvôli neprežitých chvíľach s mojimi priateľmi. Nedávno som sa zmierila stým že ja sa od odtiaľto nedostanem že tu zhnijem a budú ma tu mučiť. Inak zabudla som povedať že keď sa Max naserie príde si to na mne vybiť ale aj keď sa ne naserie príde raz za týždeň a vytvára na mojom teľe stále hlbšie a hlbšie rany. Ale našťastie mi už nestrká kovové tyče do brucha. Znova som si ľahla a a išla spať sak čo iné sa tu dá robiť.

****

"Vstávaj!Po me! Pohni! No ták vstavaj! Hýb sebou!"tieto slová ma prebudili zo spánku a donútil vstať z môjho krásneho spánku.

"Nepočula si  vstavaj."a znova do mňa kopol postavila som sa a už ma ťahal niekam ani neviem okrem tejto celi a tej chodby po ktorej som raz išla aby som sa dostala do celi bolo to jediné čo som za celí ten čas videla a vedela o tom to mieste ale zvláštne bolo to že ma ťahal von a nie hlbšie do domu. Nechápavo som sa pozerala na ruku za ktorú ma držal a ťahal nevedno kam. Nakoniec sme vyšli  pred dom kde bola biela dodávka ničomu som nechápala a táto nevedomosť ma fakt ubíja!!!

Naložili ma do tej dodávky. Bola som tam spolu ďalšími 5 babami ktoré boli priviazané o stenu dodávky. Boli poviazané povrazmi a aj retažami cez ústa mali šatky a vyzerali byť utrápené ja jediná som mala len zaviazané ruky.

Po ceste na miesto sa niečo stalo auto sa začalo kolísať. Asi dostal šmik alebo praskla pneumatika ja nevie no neraz sa ozval náraz. A BUM. Narazila som na niečo ostré.

Keď som otvorila oči všade bol dym a taktiež menší chaos dievčatá pomaly vystupovali z auta keď všetky boli vonku a ja som mala čistí vy hlad na zadné dvere stál tam on. Tedy mi z očí vybehla slza už som sni nedúfala a z razu tu bol stál tam a...a...a ja neviem mám s toho rôzne pocíti.Ale to najhlavnejšie bolo že bol tu bol tu nezabudol on po mňa prišiel naozaj prišiel.

Pribehol ku mne a hneť mi dal z rúk dole povraz rozviazal šatku.

"Alex." vykríkla som a objala ho v tom sa mi z očí vy hrkli slzy nie slzy smútku a beznádeje ale slzy radosti a lásky k nemu.

"Šššššš to je dobré je to dobré som tu som pri tebe neboj už ťa neopustím!" povedal s hlasom ktorí ma dokonale ukľudňovať až tak že som zaspávala.

Vzal si ma do náruče a niesol ma ku autu. Počula som hlasi no Alex ma dokonale ukludnil až tak že som nič nevnímala.Ale nemôžem povedať že by mi to vadilo práve naopak bola som rada že na chvíľu vypadnem z realiti. V aute ma položil na zadné sedadlá tak aby som ležala.On si sadol vedľa mňa a moju hlavu si dal na svoje kolená a s pocitom bezpečia a ulavi som si vydýchla a spokojne zaspala.

***

Prebrala som na to že mi je zima ale zaroveň  teplo ale len na určitých miestach. Totižto ma práve prenášal z auta do domu preto mi bola zima a automaticky som sa schúlila do klbka on si to všimol a pousmial sa cítila som ako sa zabáva na tom že mne je zima.  

Niesol ma celím domom až sme prišli  do jeho izba tam ma uložil na jeho posteľ a  zakryl.Asi sa chystal odísť no ja som mu chytila ruku a povedala.

"Prosím nechoď. Zostaň."

"To  ani okolo postele nemôžem ísť aby som si mohol ľahnúť  k tebe?"

Moonlight ☪🖤