,, Som zvedavý kto ti zachráni život v tej lodi Alaïa, keďže mňa tam ochotne nevpustia," obidvaja zastaneme pri pohľade na mohutnú drevenú plachetnicu. ,, Vyjednávam len na svojom území, na jeho majetok nepoložím nohu," poviem a vykročím vpred.
Vietor na pláži je omnoho viac znesiteľnejší než hore na bralách. Avšak i keď vietor nedokáže pohnúť zrniečkami mokrého piesku, naše plášte vejú v rýchlom tempe. Napätie Maximusovho tela je neopísateľné, to ako intenzívne dokážem vnímať jeho pocity je pre mňa zarážajúce no zároveň nepríjemné. Ako to moja matka vydržala pri otcovi, ktorý bol večne naštvaný? Na jej mieste by som bola už len kôpka nešťastia pod záštitou depresie. A i keď ešte netvoríme manželský pár, sme dôkladne prepojený neviditeľnými nitkami ktoré nás ťahajú k sebe.
Je zrejmé že Maximusove ochranárske pudy voči mne vyplávajú na povrch skôr než si to on sám uvedomí. Naše mysle sa s nami zahrávajú od momentu, čo sme sa stretli, čo bolo mimochodom pred necelými 14 hodinami. Nebudem klamať, a priznám si to na rovinu že mi lichotí pokiaľ má muž potrebu privlastniť si ženu len pre seba, a je pripravený ochrániť ju akýmkoľvek spôsobom. Avšak mužské Alfy sú v tomto smere nevyspytateľné, a moja matka strávila väčšinu jej manželského života zavretá v komnatách, alebo pod prísnym dohľadom otca. Ich láska možno voľným okom pozorovateľná nebola, no manželstvá medzi Alfami, Betami či Gamami sa bez určitej náklonnosti nezaobídu.
Maximusovo napätie nebolo ale len z dôvodu aby mi zabezpečil čo najväčšie bezpečie. Znervózňovala ho prítomnosť niečoho, čo som ja cítiť nedokázala. To bolo niečo v čom ma tento muž dokázal tromfnúť. Vziať mi časť sily a zdvojnásobiť tú svoju.
Zatiaľ čo za nami pena z rozbúrených vĺn zmývala mokrá piesok a naše stopy, sa plachetnica z ebenového dreva pýšila svojou veľkosťou. Jej povrch sa leskol čerstvým lakom, no spodok bol mierne vysušený od slanej vody a ukazoval pôvodný, takmer žltý náter. Vyrezané tváre otrokov v dreve poukazovali na pýchu Zanzibarského kráľa, vystrašené oči zvečnené v dreve prosili o pomoc, ústa otvorené do korán kričali od biedy, a kostnatými rukami podopierali ťarchu lode. Biele plachty a stĺpy okolo ktorých boli omotané, boli označené bielym trusom vtákov, a muži Zanzibaru stále naširoko rozostavený po celej lodi.
Jednalo sa síce o veľkú loď, no väčšinou sa nikto bez druhej záchrannej lode, ktorá by kedykoľvek mohla prísť na pomoc neodvážil vyplávať. Zanzibar bol malý ostrov uprostred dvoch zálivov obďaleč od pevniny. Jednalo sa o menšie kráľovstvo so slabou ekonomikou a takmer žiadnym poľnohospodárstvom. Avšak aby Zanzibar mohol fungovať ako monarchia, začal vysielať svojich mužov na pevninu rabovať okolie. Znepriatelil si viac kráľovstiev než kedykoľvek pred tým, a ani jeden kráľ s tým nedokázal nič spraviť. Aby tomu všetkému nebolo málo, ich pravidelné útoky na Baurínske kráľovstvo im nahrali ešte viac nepriateľov z vnútrozemských kráľovstiev, a tak sa na dva roky stiahli do úzadia.
Ani nie deň po smrti môjho otca zakotvia na pobreží Densissimu a vyžadujú si moju prítomnosť. O čo tým slizkým chobotniciam vlastne ide? Čím bližšie sme pri ich veľkej lodi, tým viac ma prepadá neistota, nechcem priznať strach, viem ho perfektne kryť no znervózňuje ma fakt, že okrem mňa tejto krajine už nikto nevelí. Kto skontroluje môj chybný krok? Kto mi podá múdru radu či vyrieši konflikt? Otec je mŕtvy, a aj napriek jeho tvrdej príprave si nie som istá.
,, Si na rade," poviem svojmu levovi uprostred hrude. Levica sa len prevalí na opačný bok a pokračuje v spaní. Zatiaľ čo ona dokáže poskytovať cenné rady, môj lev s mohutnou stavbou tela a veľkou hrivou dokáže zastrašiť. Každé znamenie má týchto cenných pomocníkov uprostred seba, no chce to veľkú silu a odhodlanie aby ste boli schopný s nimi nadviazať kontakt, či ich vyvolať. Môjmu otcovi sa podarilo tento dar dosiahnuť u mňa keď som mala necelých 6 rokov. Vtedy som ale mala vedľa sebe len dve levíčatá.
Lev ktorý mi siaha po polovicu môjho brucha sa pomaly zhmotní vedľa mňa. Keď sa mu do hrivy dostanú kvapôčky slanej vody potrasie celým telom.
,, Máš strach," skonštatuje Maximus vedľa mňa a pohľadom zavadí o leva ktorý s veľkým ňufákom čuchá mokrý piesok. Zastaneme priamo pred rebríkom ktorý vedie na palubu.
,, Nemám strach," protirečím mu tvrdohlavo.
,, Ja som sa ťa to nepýtal, ale povedal som to. Konštatujem že máš strach. Cítim to, plus vyvolala si si znamenie," nadvihne jedno obočie. ,, Asi mi zabudli oznámiť že keď ťa stretnem stratím svoje súkromie," zavrčím mu do tváre. ,, Je absolútne normálne mať strach," povie vyrovnanie a otočí sa k plachetnici. ,, Nie...pri mojom otcovi to normálne nebolo," poviem mu keď sa otáča.
,, Ibaže tvoj otec je teraz mŕtvy Alaïa, ,, otočí sa ku mne a jeho tmavo hnedé oči zosvetlia," je mŕtvy a ty môžeš mať strach. Byť kráľom neznamená nemať strach, to nie je definícia velenia," potrasie hlavou. ,, Ibaže kráľ má byť príkladom druhým, ak kráľ bude slabý, jeho zem bude slabá, ak kráľ ukáže strach, jeho poddaný dostanú ešte väčší strach. Komu inému majú dôverovať ak nie kráľovi aby ich zachránil Maximus?" položím mu otázku.
,, Bojovala si vo vojne Alaïa, ako dieťa, tam si strach nemala?" skúma ma pohľadom.
,, Tam som si mohla dovoliť zomrieť a nezanechať za sebou zmätok. Teraz ak niečo dokašlem, zasiahne to celé kráľovstvo," odpoviem mu pološeptom.Stojíme tvárou v tvár. Príliš blízko, mám chuť cúvnuť pretože sa chcem vyhnúť tým všetkým zmiešaním pocitom. No ak cúvnem neukážem mu tým poddanosť? Koniec koncov poznáme sa len pár hodín, nepoznám ho, neviem aký je, čo je jeho hranicou trpezlivosti, aká je jeho slabina, štýl boja...neviem o ňom nič.
Maximus mi ešte pár dlhých sekúnd hľadí do očí akoby mi v nich niečo hľadal. Je ako magnet a ja sa nemôžem pohnúť pretože ma neviditeľnou silou ťahá k sebe. Sám ale po chvíli spraví krok vzad a nechá ma. Pozrie sa na plachetnicu a mužov ktorý lezú dole rebríkom. Nepovie na moje slová ani len jedno slovo, nechá ma tak, samú vo svojich stratených myšlienkach.
,, Vaše Veličenstvá, náš kráľ vás už očakáva," povie jeden postarší muž ktorý vitálne zlezie po rebríku a rukou ukáže aby sme si to vyšli hore.
,, Nebudem sa s ním rozprávať na jeho lodi," poviem tvrdo a vojaka zahriaknem svojou intenzitou hlasu.
,, A-le, môj kráľ..." zahabká. ,, Tvoj kráľ si to buď zlezie dole alebo ho nechám guľometom odpáliť z tohto pobrežia," zavrčí namiesto mňa Maximus. Ostanem zarazene stáť. Nie je toto moja parketa vyjednávania? Nevenujem mu pohľad no mračím sa. ,, Ibaže..." opäť spustí muž, no môj lev vykročí vpred a výstražne zavrčí hrubým tónom. Vydáva typické levie zvuky naštvaného zvieraťa a ženie muža hore rebríkom.