Doma nás čakal prekvapivý kľud. Mike s Emily zbalili kufre a odišli naspäť do New Yorku. Chalani boli na porade so svokrom, čiže dom bol celý náš.
Vybrali sme rozprávku, Coco, fľašu vína a spravili pukance. Usadili sme sa v obývačke na gauči a vrhli sa na to.
V polke rozprávky sme otvárali ďalšiu fľašu a ku koncu ďalšiu. Plakala som pri každej mierne smutnej scéne. Will si ma doberal, a že mu to išlo ozaj dobre.
"Stop! Prestaň sa mi smiať!" Hodila som po ňom vankúš.
"Plačeš presne ako keď si bola malá." Znova do mňa rypol.
"Veď, keď, to je smutné. To iba ty si bezcitný!" Opätovne som po ňom hodila vankúš.
So smiechom mi to vrátil. Strhla sa medzi nami vankúšová vojna. Avšak obaja sme boli mierni kripli, takže si viete predstaviť tú srandu.
Nejakým spôsobom sme skončili na zemi s dvomi roztrhanými vankúšmi a smiechom, ktorý znel v celom dome.
"Svokra ma zabije." Skonštatovala som, keď som zdvihla jeden z vankúšov.
"Budeš mi chýbať." Chytil ma za rameno a potľapkal.
"Budem sa tváriť, že som necítila tú iróniu." Postavila som sa a podala mu ruku.
"Veľmi vtipné." Podotkol, načo som sa len uštipačne zasmiala.
"Vidíš ja som ti chcela dať pomocnú ruku a ty si myslíš, že si ťa doťahujem."
"Veď presne to robíš!" Opäť som sa zasmiala a počkala si kým sa vyškriabe na gauč za mnou.
Zvyšok noci sme prerozprávali a prepili. Nakoniec sme zaspali na gauči. Neviem ani kedy sa vrátil domov Alex s Jamesom.
Prebudila som sa celá dolámaná. S Willom sme boli nejako prepletení. Chcela som sa postaviť, no držala ma jeho noha.
"Vstávaj!" Drgla som do neho. Zamrnčal a pretočil sa.
"Ale kto sa nám to zobudil." Privítal nás Alex. Zamerala som ho pohľadom a to isté urobil aj Will.
"Dobré ráno." Zakývala som mu a posadila sa.
"Mám sa pýtať?" Ukázal na fľaše od vína.
"Radšej nie. Kedy ste prišli?" Podišla som ku nemu.
"Uprostred noci. Už ste spali." Pobozkala som ho na líce a odišla do svojej izby.
Dala som si rýchlu sprchu a obliekla sa do teplákov a podprsenky. Chvíľu som sa zdržala v izbe.
"Skôr než si začneš čokoľvek namýšľať, nie nič sme spolu nemali." Alex zavrel za sebou dvere a pristúpil ku mne.
"Nič som si nenamýšľal, viem, že ste najlepší kamaráti." Dal mi pusu na líce a posadil sa na posteľ. Vytiahla som si zo skrine tielko a obliekla si ho.
"Chcelo by to niečo zjesť." Podotkla som, keď mi zaškvrčalo v bruchu.
"Ideš?" Podala som mu ruku a odišli sme do kuchyne. Spravili sme si niečo malé pod zub.
"Jess, my sme dali niečo na instagram?" Spýtal sa ma Will.
"Nespomínam si." Chytila som do ruky mobil a pozrela si príbeh.
"Vlastne už si spomínam." Rozosmiala som sa, keď som pozerala tie videá. Will sa tiež smial a Alex len s úsmevom krútil hlavou.
Po raňajkách som sa rozlúčila s Willom. Odišiel domov. Poupratovala som trochu obývačku a potom aj s Alexom odišla do hotela.
Ako som predpokladala všetci robotníci už na mňa čakali. Odomkla som im a nechala ich nech sa pustia do práce.
"To toto si včera vybavovala?"
"Áno. Všetko som zariadila, naplánovala, už zostávajú len detaily a nejaké úpravy, ktoré sa budú dokončovať na záver."
"Ty to ozaj chceš stihnúť do leta." Pokrútil hlavou a vlepil mi bozk.
"Jasné, že áno. Však koniec koncov potom môžeme vyraziť na cestu okolo sveta."
"A čo keby ideme skôr?"
"Skôr?"
"No áno, skôr než dokončíš hotel." Chytil ma za ruky a prosebne na mňa pozrel.
"Nie, Alex, mrzí ma to, ale nemyslím, si že je vhodná doba na to teraz niekam odísť."
"Lenže v našich životoch nebude nikdy vhodná chvíľa." Pustil ma a odišiel preč.
Povzdychla som si a prehrabla vlasy. Najradšej by som odišla to je isté, ale proste na to nebola vhodná doba, či sa mu to páči alebo nie.
Medzi mafiánmi to opäť škrípe, doma máme veľa problémov, hotel ma potrebuje, proste som nesúhlasila.
Za celý deň sa mi neozval. Prišla som domov taxíkom. Dala som si sprchu a chcela ho ísť pozrieť, no nakoniec som si to rozmyslela.
Ľahla som si do postele a snažila sa zaspať. Po niekoľkých hodinách sa mi to aj podarilo. Prebudil ma až ranný budík.
Trochu som sa zveľadila a vyrazila do hotela. Cestou som si kúpila raňajky a kávu. Neskôr som doriešila ešte pár vecí a ubehol celý deň.
Alex sa mi za celý deň neozval. Neskutočne ma to hnevalo a nútilo rozmýšľať nad tým výletom. Cestou domov som si spravila zástavku v McDonald.
Zaklopala som na dvere od jeho izby a po tichom ďalej vošla. Pozrel na mňa. Ukázala som mu cheeseburgre a usmiala sa.
"Ty si trubka." Zasmial sa. Prisadla som si ku nemu na posteľ.
"Máš pravdu, mali by sme vypadnúť."
"To myslíš vážne?" Prikývla som. Na tvári sa mu rozlial úsmev.
"Ja ťa milujem." Schytil ma a pobozkal. Zasmiala som sa a spočinula v jeho objatí.
"Tak kam pôjdeme ako prvé?" Zvyšok noci a večera sme strávili plánovaním.
Bol to príjemný večer a ešte krajšia noc.
♦♣♠♥